Rozhodnutie poslancov o tom, že namiesto leva príde Masaryk, sa nepáči národovcom ani akademikom.
STARÉ MESTO. Sedemnásť akademikov nesúhlasí s tým, aby pred Národným múzeom na Vajanského nábreží stala socha T. G. Masaryka.
Médiám poslali výzvu, podľa ktorej by tu chceli radšej sochu skladateľa a klaviristu Franza Liszta.
Masaryka chce pred budovou múzea, kde bývala na pylóne socha československého leva, postaviť mestská časť Staré Mesto. Leva presunuli začiatkom roka pred novostavbu SND.
„Masaryk počas celého svojho života neuznal náš národ, neakceptoval uzatvorené dohody zrovnoprávňujúce Slovákov a Čechov v spoločnom štáte, trval na tom, že slovenčina je nárečie češtiny. Počas celej jeho vlády znamenalo Slovensko najväčšiu chudobu, nezamestnanosť a vysťahovalectvo," píšu akademici vo vyhlásení pre TASR.
Pod výzvou sú podpísaní Anton Gúth, Peter Mlkvý, Štefan Hrušovský, Tomáš Volko, Karol Hornáček, Miroslav Boldiš a ďalších desať akademikov. Medzi signatármi výzvy je aj Pavol Dinka, ktorého meno sa spája s plagiátorským škandálom.
Ďalší zo signatárov, René Pavlík dopĺňa: „Masaryk zaujímal falošný postoj k Štefánikovi a podporoval systematické počešťovanie Slovenska."
Masaryk sa narodil v Hodoníne na hranici Česka a Slovenska. Podľa Wikipédie sa zásadne postavil proti antisemitizmu, klerikalizmu a nacionalizmu, mnohí mu však vyčítajú, že nikdy nepochopil emancipačné úsilie Slovákov. FOTO – CKRUMLOV.CZ
Slováci a Československo
Liszt bol podľa akademikov slovenským hudobným géniom a v roku 2011 uplynie od jeho smrti 200 rokov. „Tradícia hovorí, že bol Maďar, podľa výskumu bol Slovák," hovorí jeden zo signatárov, lekár Štefan Hrušovský. Opiera sa o knihu muzikológa Miroslava Demka Stratený syn Slovenska.
„Meno Liszt bolo pomaďarčené, pôvodne to bolo List, až jeho otec si priezvisko začal písať so z." Ten chodil do škôl na Slovensku, v Bratislave a v Malackách na františkánske gymnázium. „Franz Liszt vedel po nemecky, ale nevedel po maďarsky, teda Maďar nebol," tvrdí Hrušovský.
Liszt je navyše spojený s Bratislavou. „Pomník Československej štátnosti je v hierarchii hodnôt druhoradý. Slovenský národ sa neodvíja od Československa," povedal Hrušovský.
Liszt: Je suis hongrois
Jana Lengová z Ústavu hudobnej vedy SAV hovorí, že otázka národnosti Liszta nie je dodnes definitívne vyriešená. O probléme napísala aj štúdiu ako polemiku s Demkovou knihou.
„Historické pramene, ktoré by potvrdzovali slovenskú národnosť Liszta, neexistujú," hovorí. „Stredná Európa predstavovala po stáročia etnicky heterogénny región, žili sme v multikultúrnom prostredí," hovorí Lengová. Je historicky doložené, že materinskou rečou skladateľovho otca Adama Liszta bola nemčina, podobne ako matky, z čoho vyplýva a vo vedeckých kruhoch je akceptované, že Liszt sa narodil nemeckým rodičom v Uhorsku. „Čo však nevylučuje, že niektorí z jeho predkov mohli mať slovenský či slovanský pôvod," tvrdí Lengová.
Za svoju domovinu pokladal sám Liszt geograficky historické Uhorsko. Sám sa napríklad podpísal na autografe svojej skladby Pieseň Uhorského kráľa v maďarčine: „Ako verný syn uhorskej vlasti / Liszt Ferencz." Jeho známy výrok po francúzsky, ktorý povedal v Budapešti: „Je suis hongrois", možno podľa Lengovej preložiť buď ako Som Uhor, alebo aj ako Som Maďar, ale sotva ako Som Slovák.
Národovci chceli Kmeťa
Nová výzva už zrejme plány Starého Mesta nezmení. „Nevzniká nový pamätník. Robíme len to, čo žiadajú pamiatkari. Dielo po odsťahovaní leva musí byť dotvorené, aby naplnilo svoj názov Pomník Československej štátnosti," povedala hovorkyňa Alena Kopřivová. Masaryk má byť financovaný z darov.
Ešte pred schválením Masaryka sa začiatkom decembra ozvali aj národovci, ktorí pred múzeom chceli sochu Andreja Kmeťa.
Andrej Kmeť, kňaz, botanik, archeológ, geograf, etnograf a zakladateľ slovenského múzejníctva, sa narodil v roku 1841 v dnešnej Bzenici. Podľa Wikipédie podliehal antisemitským predsudkom charakteristickým pre svoju dobu. FOTO – WWW. SNM.SK
