Napríklad: je samospráva schopná plniť svoju funkciu, ktorou je okrem údržby osvetlenia a likvidácie odpadu aj transparentné rozhodovanie o prostredí, v ktorom žijeme a v ktorom budú žiť naše deti?
Existuje skupina zvoliteľných ľudí, ktorá by bola zárukou verejnej služby v skutočný prospech verejnosti?
Iba utopista by si mohol myslieť, že komunálna politika bude menej stranícka či menej náchylná na podporu záujmových skupín ako veľká politika. Lenže kontrolné mechanizmy sa aj tento rok ukázali ako slabé. Počnúc stavebným zákonom a končiac voľbami ako takými, pred ktorými sa sľubuje a po ktorých sa neplní.
Veľa je tých, ktorým záleží hlavne na tom, aby mali kde parkovať, kde nakupovať a aby v ich okolí nestavali žiadnu novostavbu. Ale aj oni by si mali uvedomiť, že sústavný verejný tlak je to jediné, čo má ešte zmysel.
Linda Vasiľová, vedúca prílohy Bratislava
Pozrite si najzaujímavejšie videá tohto roka - kliknite
Bolo to ešte pred jeho búraním v apríli, pred horúčkovitou snahou o jeho záchranu zo strany aktivistov a pred tým, ako rozporuplne tento mesiac mestskí poslanci rozhodli o tom, že ho môže nahradiť River Park II.
Kauza PKO tento rok vyvrcholila a zrejme sa aj uzavrela. Pre mnohých sa stala symbolom bezcharakternej samosprávy. Nečakané búranie s platným povolením sa začalo 14. apríla, rýchlo sa skončilo. Investor Henbury Developement si od mesta vymohol predĺženie búracieho povolenia.
Potom vyšlo najavo, že primátor Andrej Ďurkovský ešte predtým, ako začal rokovať s aktivistami o možnostiach zachovania budov, urobil všetko pre to, aby sa budovy mohli zbúrať bez vedomia poslancov. Tí od jari chceli od primátora, aby požiadal o zrušenie povolenia búrať, on tak ale celý rok neurobil a záväzok stále posúval.
Až nedávno a bez sľúbenej verejnej diskusie vedenie mesta navrhlo, aby si mesto prenajalo budúcu halu v budovách, ktoré PKO nahradia, a poslanci prekvapivo súhlasili. Našli sa aj takí, ktorí hlasovali za faktické zbúranie PKO, a pritom predtým podpísali petíciu za jeho zachovanie. Rokovalo sa o tom narýchlo, mimo plánu.
Aktivisti teraz žiadajú odstúpenie primátora, ktorého názor na PKO sa za posledný rok zmenil až dvakrát.
Statky zmätky
To bolo tohto roku kriku, to bolo silných slov a hnevu!
Pamätám si na jednu tlačovku na magistráte na jar, kde sa prvý muž tohto mesta rozčuľoval a päsťami hrozil investorom. „Budú to mať ťažké!“ sľuboval im po tom, ako sa búralo PKO. Vzápätí bez toho, aby si vypočul otázky novinárov, odkráčal zase do zákulisia. Pozerám po roku na toto mesto a vidím len jedného spoteného investora – toho, ktorý chce stavať kasíno v Jarovciach. Odmietnutie projektu bolo správou dňa.
Čo si ale tiež pamätám, je, ako sa primátorovi nepáčili nové stavby pri PKO. „Aj preto bojujem za zachovanie PKO,“ povedal v apríli, keď dostal otázku, či podobný osud nemôže postihnúť celé nábrežie. Teraz aj jeho pričinením bude na mieste PKO stáť River Park II. Keď sa mu to už začalo páčiť, proti gustu žiaden dišputát.
Dorota Kráková
V lete sa začali prvé územné konania v súvislosti s projektom, čo znamená, že sa ním už zaoberajú stavebné úrady. Petržalka bola prvá, ktorá odobrila dokument v súvislosti s prepojením Petržalky a hranice s Rakúskom. Nový železničný úsek má mať 1,3 kilometra.
Kým sa ale začne reálne kopať tunel popod mesto a Dunaj, môže to trvať ešte mesiace. Najviac sa výstavba dotkne zrejme okolia bývalej stanice Filiálka, kde sa tunel bude kopať z povrchu. Tunel pod Dunajom by sa mal raziť, asi dva milióny kubíkov vyťaženého ílu by mali z Petržalky odvážať loďami.
Nová železničná trať v meste súvisí aj s projektom električky z Petržalky k Šafárikovmu námestiu. Mesto začalo tento rok opravovať Starý most. Projekt je ale stále v štádiu plánovania.
V lete vyšlo najavo, že mesto plánuje Starý most predsa rozobrať a neskôr poskladať – hoci predtým chcelo most iba opraviť pre finančnú krízu. Oprava sa začala na jar. Ešte predtým sa most mal zbúrať a postaviť nový v tvare perforovaného rebra.
Rozobratý most by sa neskôr mal znovu zložiť, ale vyššie.
Hlavná hala má byť hotová do 30. novembra 2010, tréningové haly s podzemnými garážami do konca februára 2011.
Primátor Andrej Ďurkovský tvrdí, že práce idú podľa plánu. Stavebnú firmu Ingsteel mesto vybralo bez overenia iných ponúk. Bez súťaže vznikol aj projekt, ktorý robila architektonická kancelária Fischer. Kritizovala to Slovenská komora architektov. Magistrát reagoval, že všetko je v súlade so zákonom.
Na výstavbu má prispieť štát. Sumu 40,6 milióna eur viaže na hlavnú halu a jednu tréningovú halu. Mestskí poslanci na tento rok pre zimák vyčlenili 1,3 milióna eur, ku ktorým v lete pridali 24,8 milióna eur. Celkové náklady majú byť 74,8 milióna eur s DPH. To je však len cena stavby.
Koľko mesto skutočne na zimák dá, nie je preto úplne isté. V rozpočte na budúci rok ráta s peniazmi na prístupové cesty. Nie sú tam výdavky na vnútorné vybavenie ako nábytok. Ďurkovský povedal, že na štadión sa vráti aj obnovené pôvodné vybavenie, napríklad sedačky.
Víťazom sa stal pravicový Pavol Frešo, v druhom kole porazil doterajšieho župana Vladimíra Bajana. Ten kandidoval s podporou Smeru a s Robertom Ficom či Robertom Kaliňákom sa objavoval aj na bilbordoch.
Zmenil sa aj pomer síl v zastupiteľstve. Kým do novembra rozhodovala väčšina Smer a Občiansky klub, založený odídencami z SDKÚ, po novom je to pravicová koalícia SDKÚ, KDH, SMK a OKS.
Pohoreli nielen mnohé známe tváre, ale aj Občianski kandidáti. Šéf dopravného podniku Branislav Zahradník, ktorého kandidatúra na župana bola prekvapením, sa nedostal do druhého kola a nepomohla ani veľká kampa¨ľ. Prešiel ako poslanec, za OK bude jediný. Bratislava mala ako jediná v druhom kole vyššiu účasť ako v prvom, z 19,5 stúpla na 20,2.
Proti zvyšovaniu bojujú už niekoľkou petíciou obyvatelia z okolia, negatívny postoj zaujalo aj mesto a hlavný mestský architekt Štefan Šlachta. Tvrdí, že jednoznačne nejde o zmenu stavby pred dokončením, ako vraví investor, ale o zmenu územného rozhodnutia. Už 18 poschodí bolo podľa Šlachtu na hrane toho, čo územie unesie.
Investor zvyšovanie zdôvodňoval rozhodnutím akcionárov spoločnosti a záujmom o byty. Retro so svojou vežou sa má vraj stať dominantou Trávnikov.
Rozhodnutie o povolení zvýšiť dve stavby vydal Ružinov 19. augusta, hoci ešte deň predtým hovorca mestskej časti Maroš Smolec tvrdil, že termín, keď stavebný úrad o Retre rozhodne, je neznámy.
Rozhodnutie Ružinova padlo aj deň predtým, ako do podateľne ružinovského stavebného úradu prišlo stanovisko magistrátu, v ktorom mesto žiadalo prerušiť konanie.
Definitívne slovo o zvyšovaní má dať krajský stavebný úrad. Rozhodnúť by mal začiatkom budúceho roku.
Prvýkrát sa investor pokúšal o rast stavby už minulý rok. Dominantu chcel ťahať zo 17 na 31 podlaží. Ružinovský stavebný úrad vtedy konanie o zvyšovaní zastavil.
Investor v stanovenej lehote vtedy nedodal ružinovskému stavebnému úradu záväzné stanovisko magistrátu. Po šiestich mesiacoch však požiadal o zvýšenie opäť.
Čo si myslíme: Školský rok
Opakovanie je vraj matkou múdrosti. Naše mesto je dobrou školou. Vezmime si napríklad Ružinov. Tu sa učí investor, mestská časť aj petičníci zároveň - na stavbe Retro. Minulý rok sme v prehľade udalostí písali, že petičníci uspeli. Dnes mestská časť „zníženie" Retra zo 17 na 25 podlaží schválila. Či v boji ľudia obstoja, musia tak ako v škole skúšať.
Ostatných skúša celý rok samotné mesto. Cvičením bolo napríklad búranie PKO a testom trpezlivosti vývoj DPOH. Vypísanie súťaže, jej slávnostné vyhodnotenie, o niečo menej slávnostné zrušenie, zriadenie príspevkovej organizácie a jej zrušenie...
Pssst! Nerušiť! V škole sa to nesmie. Ak sa ale poučíme, budúci „školský" rok sa to dať bude. Možno nielen rušiť, ale niekoho vo voľbách aj zrušiť!
Lucia Tkáčiková
Programy tu od leta organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Uvádza tu slovenské a české divadlá. Vlastné inscenácie prisľúbilo BKIS v budúcom roku.Mesto do divadelných priestorov investovalo od januára približne 1,7 milióna eur. Na fungovanie však potrebuje ďalšie peniaze. Chýba mu technika, ktorá má stáť približne 1,1 milióna eur.
Budovu DPOH na Laurinskej ulici kúpilo mesto od štátu v roku 2007 za 60 miliónov korún s podmienkou, že v priestoroch bude divadlo s rovnakým názvom.
Tak ako prvý, ešte minuloročný výrub stromov v parčíku, aj druhý výrub prišiel nečakane. Rozdiel bol v tom, že tentoraz vyrúbali všetko, čo mali. V sobotu ráno 28. marca tu teda padol aj posledný strom určený na výrub.
Obvodný úrad životného prostredia doručil informáciu o splnení podmienky investora na výrub drevín až v piatok tesne pred jeho začiatkom. V Starom Meste však v tom čase už nepracovali. Informáciu tak vraj našli až pondelok ráno.
Investor sa s výrubom poponáhľať musel, hrozilo totiž, že mu po dvoch rokoch vyprší právoplatnosť rozhodnutia na výrub drevín.
Dokopy je bývalý park chudobnejší asi o 70 stromov.
PETRŽALKA. Bývalé vedenie bratislavskej župy predstavilo investora budúcej Danube Areny v Petržalke, firmu AIC Leasing & Finanz AG. K hale sa prihlásil aj známy prevádzkovateľ, spoločnosť AEG.
Stále však nie je jasné, či sú s projektom skutočne prepojení. Niekdajší župan Vladimír Bajan po voľbách odmietol o hale a podpísaní avizovaných zmlúv hovoriť. Nový župan Pavol Frešo už vo volebnej kampani spomínal audit projektu.
Dnes by mal dostať všetky dokumenty, ktoré s halou súvisia. Vyžiadal si ich od akciovky 1. župná, ktorú samosprávny kraj vlastní. Peniaze a zhotoviteľa mala zohnať jej dcérska spoločnosť Danube Arena.
Bajan tvrdil, že na halu nepôjdu žiadne verejné peniaze. Vlani však pre ňu skoro všetci poslanci odhlasovali kúpu pozemku za takmer 9,5 milióna eur. Médiá túto jeseň informovali, že to bolo výrazne viac, ako za pozemok dala predávajúca firma. Bajan už minulý rok tvrdil, že má investora, ktorý bude halu zároveň prevádzkovať. Zdržanie projektu neskôr dával do súvislosti s krízou.
PETRŽALKA. Budúcoročný rozpočet mesta ráta s peniazmi na kúpu budovy erotického salóna v Sade Janka Kráľa. Mestskí poslanci rozhodli, že na objekt, v ktorom asi od polovice 90. rokov funguje Messalina Club, môže ísť tristotisíc eur.
Navrhla to občianska iniciatíva Vráťme dôstojnosť Sadu Janka Kráľa, ku ktorej sa hlásia aj niektorí poslanci. Jedným z nich je hovorca iniciatívy Oliver Kríž. Kolegov, ktorí o zámere pochybovali, presvedčil vraj aj fakt, že mesto získa budovu na lukratívnom mieste.
Poslanci rozhodli bez toho, aby poznali názor majiteľa. Kríž pokladá za možné, že na predaj pristúpi. V minulosti totiž mestu aj Petržalke budovu sám ponúkal. Pýtal však asi o 198-tisíc až 696-tisíc eur viac.
Podľa Kríža môže byť teraz ochotnejší zľaviť. Petržalka mu sťažila podmienky zákazom vjazdu áut k budove. Rozbehla aj správne konanie, ktoré môže skrátiť otváraciu dobu salóna.
Dobré mravy
Po sporoch o mieste pre hokejovú halu bude mať Bratislava nakoniec dve haly. Jedna navyše, navyše multifunkčná, nemôže byť na škodu. Naopak, zdá sa, že sa bez nej nezaobídeme.
Mocní muži počas roka nešetrili ubezpečeniami. Neutŕžime vraj medzinárodnú hanbu. Nový zimák utešene rastie. Ešte aj ušetríme, na petržalskú halu nepôjdu verejné peniaze. Milióny za pozemok nespomínajme.
Všeteční kritici sa stále pýtajú na cenu a akési zmluvy. Radšej by mali oceniť, že mesto je ochotné dostať zo sadu erotický salón. A ako výhodne!
Dagmar Gurová
Výroky roka
- „Pre mňa PKO nie je problém. Funguje, hrá sa tu. Nikto PKO búrať nejde."
Andrej Ďurkovský, primátor (KDH)
- „Nikoho nezaujíma PKO. Pýtal som sa asi 1500 ľudí."
Jozef Augustín, poslanec za KDH v diskusii o PKO
- „Nepovedal som, že sa nebude stavať, ale že zachovám zelenú tvár Ružinova."
Slavomír Drozd, starosta Ružinova za Smer (o svojich predvolebných sľuboch)
- „Možno to znie hrozne, no som dúbravský Karlovešťan."
Peter Hanulík, dúbravský poslanec (Smer)
- „Ak mi niekto dokáže zahusťovanie uprostred sídliska, ktoré som sám schválil, dostane nobelovku."
Ján Sandtner, dúbravský starosta (nezávislý)
- „Tabuľu sťahujeme s presvedčením, že v blízkej budúcnosti za dobrej spolupráce, tak ako doteraz, uvedený problém vyriešime."
