BRATISLAVA. Zákon, ktorý má zaručiť transparentnejšie nakladanie samospráv s majetkom, má v bratislavskej samospráve nových oponentov.
Od júla platí nový zákon o majetku obcí, známy ako Žitňanskej novela. Ukladá povinnosť robiť výber kupca alebo nájomcu na majetok samosprávy cez súťaže. Bráni tak kamarádskym obchodom. V Bratislave sa najviac prejavilo jeho uplatňovanie v praxi až teraz - v decembri poslanci rozhodovali o mnohých predajoch. Okrem toho, že mesto veľakrát využilo výnimku a súťaž nebude, veľa sa diskutovalo o tom, čo po súťaži.
Esemeska
Práva veta voči kupcovi či nájomcovi sa niektorí v prospech súťaže vzdávali ťažšie. „Vôbec sa mi to nepáči. Nerozumiem tomu a toto jednoducho nechcem. Teraz nevieme, komu to predáme," hovorila Tatiana Mikušová (nez.). Schvaľovalo sa vypísanie verejnej obchodnej súťaže na pozemky v Petržalke za Inchebou.
V minulosti totiž mesto často predávalo aj priamo, za čo aktivisti poslancov kritizovali. „To sa skončilo. My budeme rozhodovať, či ten majetok potrebujeme. Je to transparentné," povedal starosta Petržalky Milan Ftáčnik.
Debatu rozprúdila esemeska od parlamentnej poslankyne Lucie Žitňanskej, ktorá novelu presadila. Poslala ju jednému z kolegov v samospráve z SDKÚ. Podľa nej si ešte poslanci môžu vyhradiť právo víťaza súťaže zamietnuť.
„Komisia buď vyberie víťaza, alebo nie," oponoval Valentín Mikuš (OK). „Nie je možné vrátiť výsledok súťaže poslancom," povedala riaditeľka magistrátu Anna Pavlovičová. „Tým sa zamotáme, lebo výsledky treba do 15 dní oznámiť víťazovi."
To by sa potom mohol predkladať víťaz, kým sa nevyberie ten, ktorého budú poslanci chcieť, ozývalo sa plénom.
Ďalší problém so zákonom má vraj aj Staré Mesto. Podľa poslanca Vladimíra Pišteka (OK) sa umelci sťažujú na to, že ateliéry budú drahšie a nájomca sa bude vyberať súťažami.
Čo hovorí zákon
Prikazuje obciam verejné obchodné súťaže organizovať, ak má majetok vyššiu hodnotu ako 40-tisíc eur pri predajoch a viac ako 3500 eur pri prenájmoch.
Možnosti, ako sa súťaži vyhnúť, sú buď predávať alebo prenajímať za sumu, ktorú určí znalec, alebo uplatniť výnimku.
Zákon opisuje výnimky ako prípady hodné osobitného zreteľa.
Priestor na zneužitie
Zuzana Čaputová zo združenie Via Iuris, ktoré sa na tvorbe novely podieľalo, hovorí, že umelci pre svoje ateliéry môžu mať výnimky. „Ak sa samospráva rozhodne, že chce podporovať umeleckú činnosť a pri nakladaní s majetkom to považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, uplatnením tejto výnimky môže s majetkom nakladať bez súťaže a za nižšiu cenu ako je znalecká. "
Podľa nej znenie novely, ktoré pôvodne navrhovali, sa ešte v legislatívnom procese menilo, ale v zásade je zástankyňou tejto výnimky. „Uvedením uzatvoreného okruhu výnimiek sa nedajú postihnúť všetky nuansy, ktoré život prinesie. Viem, že je to v praxi aj priestor na zneužitie a preto by som sa nebránila formulačnému spresneniu tohto znenia. V zásade však zrejme neexistuje znenie normy, ktoré by odolalo zneužitiu, lebo kto chce zákon porušiť, spôsob si nájde. Aplikácia tejto výnimky predpokladá zodpovednú samosprávu a tam vidím hlavný problém."
K námietkam niektorých poslancov ohľadne schvaľovania výsledkov súťaží zastupiteľstvom povedala, že to robia aj iné samosprávy. „Vedie sa o tom odborná polemika, niektoré samosprávy výsledky súťaže dodatočne schvaľujú, iné nie. Víťaz súťaže má však nárok na uzatvorenie zmluvy s vyhlasovateľom, teda samosprávou. Zastupiteľstvo stanoví podmienky súťaže a nesporne má minimálne právo vedieť o tom, kto súťaž vyhral." Dodala, že novela, ktorú Ministerstvo financií pripravuje by mala aj toto precizovať.
„Verejná obchodná súťaž nie je pri nakladaní s majetkom obcí nový inštitút, novela však zaviedla jeho širšie využitie. Jeho súčasťou podobne ako pri dražbe je fakt, že víťaz je ten, koho ponuka je pre samosprávu najlepšia, a že víťaz je vopred neznámi. To bolo však zmyslom novely, teda čo najlepšie zhodnotenie majetku a podmienky čo najviac zužujúce priestor na korupciu."
