Pred piatimi rokmi prišla Martinova mama o zamestnanie, čo syn ťažko znášal.
Netušil, že pracovný pomer rozviazala dobrovoľne dohodou, lebo chcela odísť do inej firmy, ktorá však po krátkom čase skrachovala a ona zostala na ulici.
„Martin si stále myslel, že som o pôvodné miesto prišla vinou predchádzajúceho zamestnávateľa, a nevedel mu to odpustiť,“ smutne vysvetľuje nešťastná matka a ľutuje, že syna podrobne nezasvätila do svojich problémov.
Dvadsaťjedenročný mladík stratu matkinho zamestnania považoval za krivdu a jedného dňa sa rozhodol, že sa šéfovi firmy, v ktorej pôvodne pracovala, pomstí. Pod zámienkou, že si ide hľadať zamestnanie, si Martin v stredu 23. mája 2001 popoludní požičal od známeho škodovku a spolu s o rok mladším priateľom Paľom zamierili pred jednu bratislavskú základnú školu. Okolo pol tretej zbadali, že z nej vyšiel Miško – syn majiteľa súkromnej firmy, v ktorej bola voľakedy zamestnaná Martinova mama.
Miško neskôr na polícii vypovedal: „Zrazu vyskočil z auta nejaký starší chlapec, chytil ma za ruku, na hlavu mi natiahol tmavú kuklu a stiahol ma do vozidla, kde ma uložil na podlahu medzi predné a zadné sedadlá. Potom sa auto dalo do pohybu, viezli sme sa asi pätnásť minút. Keď sme sa zastavili, musel som vystúpiť a dvaja muži ma odviedli do nejakej chatky.“
Únoscovia v chate maloletého chlapca s kuklou na hlave posadili na stoličku a priviazali ho k nej lepiacou páskou. Potom mu vysypali aktovku, z ktorej okrem zošitov, kníh a peračníka vypadol aj mobilný telefón. „Je tam inžinier Rýchly? Máme vášho syna Miša. Ak ho chcete ešte niekedy vidieť živého, okamžite zožeňte desať miliónov korún a prineste ich na miesto, ktoré vám neskôr určíme,“ počul asi o štvrtej popoludní Miškov otec v telefóne neznámy hlas. Aby Martin zvýraznil vážnosť situácie a vierohodnosť únosu, musel Miško otca nahlas pozdraviť.
Vystrašený podnikateľ, ktorý vo svojej firemnej kancelárii duchaplne nahral vydieračský telefonát, okamžite zalarmoval políciu a čakal, kedy sa únosca opäť ozve. Martin sa však neozval, z Miškovho mobilu poslal o 22.03 esemesku: „Pán Rýchly, čo sa deje? Čo je s peniazmi? Chcete ešte vidieť syna? Ak áno, zavolajte z pevnej linky, teraz!“
Vystrašený otec únoscom oznámil, že nemôže zohnať desať miliónov, a prosil ich, aby synovi neubližovali. V tej chvíli Martin s Paľom usúdili, že nevydarená a nebezpečná hra s malým rukojemníkom sa musí skončiť.
Naložili ho do auta, odviezli na okraj Bratislavy, kde ho pustili na slobodu. Ešte pred polnocou sa Miško šťastný a zdravý vrátil k rodičom. Mohol by to byť koniec príbehu, keby polícia vzápätí únoscov nevypátrala. Po zhromaždení dôkazov Martina a Pavla prokurátor obžaloval zo spáchania trestného činu brania maloletého rukojemníka. Keď im na hlavnom pojednávaní dokážu vinu, hrozí im osem až dvanásť rokov väzenia.
JURAJ DONOVAL
