V Bratislave je asi 70-tisíc psov. Z toho len asi 20 percent je evidovaných. Od mája však na Slovensku začne platiť nový zákon o držaní psov, ktorý evidenciu podporuje. Neprihlásenie sa do evidencie je podľa zákona priestupkom, za ktorý hrozí majiteľovi psa pokuta päťtisíc korún. Pri opakovanom porušení až dvojnásobok sumy.
Obce sú povinné vydať evidovanému psovi známku. „Obec musí známku majiteľovi vydať, to sa doteraz nestávalo vždy. Majiteľ občas zaregistroval psa, ale známku nedostal,“ hovorí Rastislav Kolesár zo Slobody zvierat. Organizácia včera odštartovala novú kampaň na podporu evidencie psov, chce, aby samosprávy, ale aj chovatelia a veterinári propagovali trvalú identifikáciu psov – teda tetovanie alebo zavedenie podkožného čipu. Sloboda zvierat túto úpravu presadzovala aj v zákone, no trvalá identifikácia nakoniec zostala dobrovoľná.
V Bratislave čipovanie podporuje len Ružinov. Ak má Ružinovčan záujem o čipovanie svojho psa, mestská časť zaplatí čip v cene 330 korún, uhradí jeho zavedenie – čo stojí asi 170 korún, ale počas troch rokov odpustí majiteľovi aj tridsať percent z poplatku za psa, teda asi 900 korún. Podľa ružinovského veterinára Fabiana však nemajú obyvatelia o čipy zatiaľ vážny záujem, od apríla minulého roka zaviedol čip len asi 20 psíkom.
Tetovanie alebo čip pritom umožnia ľahšie nájsť majiteľa, ak sa pes stratí alebo ho ukradnú. „V Bratislave vykonáva odchyt a karanténu Sloboda zvierat, túlavého psa dovezieme do útulku a čítacím zariadením prečítame z jeho čipu dvanásťmiestny číselný kód, potom zavoláme do Senca, kde je evidencia, a zistíme ďalšie údaje o majiteľovi,“ vysvetlil Kolesár.
Na Slovensku ročne utratia asi 30-tisíc psov, často aj preto, lebo sa stratia svojmu majiteľovi, zatúlajú. V Bratislave ročne Sloboda zvierat odchytí asi tritisíc zatúlaných psov, utrácajú sa však len staré alebo choré, ostatné zostávajú v útulku a čakajú na nových majiteľov.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
