Au Cafe. Dlhotrvajúci úpadok vyvrcholil v šesťdesiatych rokoch. Budova stále chátrala, reštaurácia bola na mizernej úrovni, schádzali sa tu podozrivé indivíduá. Uprostred reštaurácie stál drevený stĺp podopierajúci plafón, ktorý bol na spadnutie. Navštevovali ju najmä vojaci a Petržalčania, medzi ktorými ustavične dochádzalo k bitkám. Jedna z nich spečatila osud Au Cafe. Podgurážení bitkári v zápale ruvačky, ktorú nedokázala spacifikovať ani privolaná polícia, zhodili stĺp a došlo k zrúteniu plafóna. Bitkári stihli včas ujsť, ale budova bola zničená. Odvtedy bola kaviareň zatvorená a neskôr zbúraná, podobne ako iné historické pamiatky Bratislavy.
Taranda. Kaviareň na nádvorí Slovenskej národnej galérie ešte predtým, ako tieto priestory pripadli galérii a pristavila sa kovová prieluka. Sedelo sa vonku, podávala sa malinovka s ovocím a slamkou. Vzadu stálo kamenné pódium. V sobotu poobede a v nedeľu tu hrával Štefan Buga so svojím salónnym orchestrom.
Osobitnú kapitolu tvorili kluby: pre spisovateľov, hercov, novinárov, výtvarníkov. Klub spisovateľov bol najprv na Štefánikovej ulici v budove Zväzu slovenských spisovateľov a neskôr v budove vydavateľstva Slovenský spisovateľ na Laurinskej ulici. Herci mali svoj Divadelný klub oproti Divadlu P. O. Hviezdoslava v bývalej kaviarni
Elektra na prvom poschodí Centrál pasáže. V kluboch sa nielen diskutovalo, mudrovalo, ale vznikali tu aj podnety na zrod nových umeleckých diel. Klub novinárov bol na Župnom (predtým Októbrovom) námestí.
Nočné bary
Pracujúci museli ísť skoro do postele, aby boli ráno dobre vyspatí, čulí a pripravení budovať krajšie zajtrajšky, no napriek tomu Bratislava žila čulým nočným životom. Väčšina nočných podnikov končila o tretej ráno. Najnoblesnejší bol Devín bar v hoteli Devín. Často tu hrával Orchester Gustava Offermana, zvaného Offi. V roku 1962 v Devín bare zásluhou Pavla Polanského, známeho džezového priekopníka, účinkovala špičková fínska kapela Eso Pethan, ktorú chodili obdivovať všetci bratislavskí hudobníci. Okrem profesionálneho výkonu mali možnosť prvýkrát vidieť Echo hall, aparatúru Dynacord.
V areáli Carltonu boli dva bary: Cercle a Lotos. Obľúbeným nočným podnikom bol najmä Cercle. Dobrú náladu vytvárali bratia Toperczer trio, Selidovci a tiež Farkašovci. Medzi Farkašovcami žiaril klarinetista Béla Farkaš. Známy kapelník a dirigent Karel Kraugartner poslal celú svoju kapelu do Cerclu so slovami: „Pánové, po koncertě všichni nástup v Cerclu a dobře poslouchejte, jak hraje slovenský Benny Goodman." Lotos bol zariadený v čínskom štýle a bola tu aj čínska kuchyňa, do tanca hral Ondrej Sarkany. V bare Cercle hrával Toperczer.
V nočnom bare Park na Hviezdoslavovom námestí sa hralo každý deň. Medzi obľúbené kapely patril Family kvintet pod vedením Rudolfa Sarkozyho. Spievala jeho manželka, speváčka s úžasným hlasom. Populárnu skladbu La bambola speváčky Patty Pravo musela niekedy opakovať aj päťkrát za večer. V Parku vystupovali aj Vizváriovci. Dokázali zahrať všetko od tanga až po rokenrol. Ten pravý nefalšovaný rokenrol sem však priniesla bigbítová skupina Black and White so spevákom Vladom Chválnym.
Autor: Juraj Šebo
