BRATISLAVA. Začiatkom decembra v Bratislave zrazil vlak muža, ktorý sedel na koľajniciach. Len pár týždňov predtým si kľakla na koľaje, po ktorých sa blížil nákladný vlak, mladá žena. So zraneniami ju previezli do nemocnice.
Tento rok po zrážke s vlakom zomrelo v Bratislave päť mužov. Jeden z nich predtým ušiel z psychiatrického oddelenia. U ďalšieho potvrdila dlhodobé psychické problémy manželka.
Hovorkyňa Železničnej polície Ľubica Zoňová povedala, že prípady ľudí, ktorí zomreli po zrážke s vlakom, nerozdeľujú na samovraždy či nešťastné nehody. Evidujú iba ich počet. Hovorí, že oproti minulým rokom sa nezvyšuje. Štatistiky za 11 mesiacov tohto roka hovoria o 56 prípadoch na Slovensku. Vlani ich bolo 64, rok predtým 58.
Rušňovodiča vystriedajú
Správy železničnej polície nehovoria o tom, čo sa s rušňovodičom deje ďalej a ako sa vyšetruje smrť, ktorej nemohol predísť. Kontroluje sa, či nepil alkohol a vystriedajú ho. „Má možnosť požiadať o psychologické poradenstvo a mimoriadny rekondičný pobyt," povedal hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Miloš Čikovský.
Zoňová hovorí, že nehodu vyšetrujú ako ublíženie na zdraví, ak je podozrenie z cudzieho zavinenia. „Priamo na mieste udalosti sa k tomu vyjadruje lekár. Ak vylúči cudzie zavinenie, eviduje sa to ako udalosť - nehoda s následkom smrti."
Rušňovodiči v takom prípade nemajú žiadny postih. Vzdialenosť, v ktorej obvykle postavu na koľajniciach zbadajú, na brzdenie nestačí.
„V priemere sa dá povedať, že v rýchlosti 120 kilometrov za hodinu je brzdná dráha v rozpätí 600 až 800 metrov, ktorá závisí od režimu brzdenia," hovorí Čikovský. „So znižujúcou sa rýchlosťou brzdná dráha úmerne klesá."
Nebezpečná skratka
Zoňová hovorí, že nehody sa často stávajú v úsekoch, kde si ľudia prechádzaním cez koľajnice krátia cestu. V Bratislave je to oblasť rodinných domov a nákupných centier Kika, Hornbach medzi Trnávkou a Ostredkami.
„K usmrteniam dochádza aj na šírej trati, kde má vlak vysokú rýchlosť. Tam to spôsobuje využívanie trate ako chodníka medzi obcami a nepozornosť alebo priamy úmysel smerujúci k zrážke s vlakom." Nebezpečné je aj nastupovanie a vystupovanie z rozbehnutého vlaku a otváranie dvier počas jazdy.
„Podľa nášho názoru inštalácia kamier na kritické úseky nezabráni v úmyselných alebo neúmyselných zrážkach s vlakom," hovorí Zoňová. Veľa ľudí si vraj neuvedomuje, aká nebezpečná je nepozornosť pri prechádzaní cez koľaje.
Choroba, láska, peniaze
Opis mnohých prípadov svedčí o úmysle zomrieť pod vlakom. Prednostka Prvej psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach Eva Pálová hovorí, že v 70 percentách sú za samovraždou poruchy psychiky - depresie, úzkosti a iné. „Môže ísť aj o bilančnú samovraždu, pri ktorej sa človek rozhodne vziať si život po zvážení zvyčajne extrémne negatívnych udalostí," hovorí Pálová.
Príčinou býva smrteľná choroba, strata blízkych, nešťastná láska aj nepriaznivá existenčná situácia.
Pálová hovorí, že často už niekoľko dní pred spáchaním samovraždy sa človek pokúša dať okoliu najavo svoju situáciu. O tom, či zvolí viac, alebo menej násilnú smrť, spolurozhoduje aj množstvo serotonínu v mozgovo-miešnom moku. Čím je nižšie, tým agresívnejšia je forma samovraždy.
Vo všeobecnosti však platí, že muži si volia agresívnejšie a ženy miernejšie formy smrti. „Zo zahraničných skúseností vieme aj to, že k výberu spôsobu samovraždy prispieva aj určitá propagácia, opakované ukazovanie týchto pokusov v médiách."
Tragická smrť v umení
Dobrovoľný skok, nešťastný pád či postrčenie na koľaje - dramatický moment s neodvratným následkom sa v umení stáva mnohoznačným symbolom.
Berlioza, literáta - úradníka v Bulgakovovom Majstrovi a Margaréte o hlavu skráti električka, keď odmietne existenciu diabla. Neverí ubezpečeniam pekelníka, že plány do budúcnosti sú zbytočné. Aňuška však už rozliala slnečnicový olej, na ktorom sa o chvíľu osudovo pošmykne.
Anna Kareninová sa rozhodla, že skočí pod vlak. Tolstoj ju nechal zomrieť na zakázanú lásku. Vlak zabije človeka už na začiatku Anninej známosti. Keď nad vášňou prevládne depresia a žiarlivosť, zvolí podobnú smrť.
Aj Sanširó v románe Sóseki Nacumeho je svedkom takejto samovraždy mladej ženy. Jeho zdesenie a smútok kontrastujú s necitlivosťou známeho, ktorý ľutuje, že nešťastie zmeškal. Nacume rozpráva príbeh o osamelosti v odcudzenej spoločnosti.
Cestujúci, ktorí vo filme Kontroll zomierajú pod vagónmi budapeštianskeho metra, sú obeťami boja dobra a zla. Na trať ich sáče tajomný vrah. V rozhodujúcich pretekoch s kladným hrdinom však po koľajniciach nebeží dosť rýchlo.
V berlínskom metre, ako o ňom rozpráva Jaroslav Rudiš, sa zomiera dobrovoľne aj náhodne. Jazdí tam prázdna súprava s duchmi ľudí, ktorí v podzemí stratili život.
Nedajú pokoj rušňovodičovi Günterovi, ktorý medzi kolegami vedie v počte nešťastných usmrtení. Vidí ich v dave na nástupišti, počuje počas jazdy. Vchádzajú mu aj do meditácií, ktoré poradil psychiater, a rozprávajú svoje príbehy.
Pomoc prijde aj cez web
Z obchodov, médií aj reklamných bilbordov sa už pár mesiacov valia recepty na šťastie - nové hračky, práčky, zázračná kozmetika. Sú predzvesťou sviatkov, ktoré sa prezentujú ako čas radosti a rodinnej pohody.
Predvianočný zhon však často znamená nadmernú záťaž. „Stresujúco pôsobí aj neustály nátlak, že Vianoce máme prežívať štastní, v pohode, pokoji a bez stresu," hovorí psychiater Anton Heretik ml. „Zrazu trávime oveľa viac času s ľuďmi, s ktorými v bežné dni nie sme v takom kontakte. Často tak dôjde aj k riešeniu rôznych odkladaných konfliktov."
K radostnej nálade nemusia prispieť ani úvahy o tom, či rok, ktorý sa pomaly končí, bol úspešný. „U ľudí v chronickej kríze a strese vedie práve uvedomovanie, ako na tom sú, k vyhroteniu krízy a negatívneho rozpoloženia," hovorí psychiater. Osamelým zase hrozí ešte silnejšie prežívanie pocitov osamelosti.
Vianoce môžu zvýrazniť duševné problémy, ale nie sú časom samovrážd.
„Podľa našich odborníkov nestúpa počet samovrážd v predvianočnom ani v inom sviatočnom období," hovorí Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie. Na Slovensku už niekoľko rokov nefunguje štátna bezplatná nonstop linka dôvery, ľudia by však ani okolo Vianoc nemali ostať bez pomoci.
V Bratislave ju nájdu napríklad v poradni Ligy v Auparku. Psychológovia a sociálni pracovníci tu pracujú vo štvrtky a cez víkendy od 14.00 do 20.00. Mimobratislavskí môžu využiť internetové poradenstvo na adrese poradna@dusevnez.sk. „Fungujú aj linky pri niektorých nemocniciach. Čísla a termíny sú na webovej stránke Ligy," hovorí Valentová.
