Navigácia môže zaviesť aj do pešej zóny

STARÉ MESTO. Hlas v satelitnej navigácii odporúča - pokračujte rovno, dopravné značky, ale hovoria iné. Takéto situácie v Bratislave dennou praxou, hovorí dopravný analytik Jozef Drahovský, ktorý bloguje na sme.sk. Potvrdil to aj prípad z leta, ktorý sa stal pod Michalskou bránou. Popod ňu prešli dole ulicou motorkári a štvorkolkár, hoci je to najtvrdšia pešia zóna.

„Navigačný systém ich naviedol až sem, pod Michalskú bránu, boli to Rakúšania," povedal Milan Cílek, námestník primátora pre dopravu a staromestský poslanec, ktorý cudzincov videl. Na takéto prípady sa sťažoval minulý týždeň, keď sa na Starom Meste prerokovávala novelizácia nariadenia o pešej zóne.

Veliteľ mestskej polície v Starom Meste Jozef Hitka hovorí, že skupinu zbadali na kamerovom systéme. „Poslali sme tam hliadku, ale od Hurbanovho námestia tu nie je značka, že sa začína pešia zóna, takže sme to riešili dohovorom. Sú tu zábrany, ale motorkári prejdú," povedal.

Po Michalskej ulici sa autá premávali ešte v polovici 20. storočia, autá napríklad mohli parkovať aj pred Primaciálnym námestím, kde sú dnes lavičky.

Drahovský, ktorý sa zaoberá dopravou v meste, hovorí, že satelitnú navigáciu jej poskytovatelia aktualizujú neustále. Problém je však v tom, že sa k nim nedostávajú informácie o zmenách alebo ich nikdy nikto nepreviedol do podkladovej mapy.

„Podobné prípady sa už riešili častejšie, že zahraničné autá vbehli do pešej zóny, rozprával som sa s nimi a potvrdili mi, že ich sem naviedla navigácia," povedal Drahovský.

Navigácie napríklad stále určujú, že Námestie SNP je prejazdné, čo od leta 2006 neplatí. „Nebolo to nikde oznámené, vedia o tom tak bratislavskí vodiči a to je všetko. Taxikári mi vravia, že ich navigácia stále nasmeruje do pešej zóny.“

Podľa Drahovského sa to stáva aj v iných štátoch – ak sa zmeny v doprave nepublikujú tak, aby si ich výrobcovia navigácií mohli prevziať. To znamená, že mesto aj mestské časti, ktoré sú v Bratislave správcami ciest, by mali na svojich stránkach uverejňovať všetky zmeny v organizácii dopravy vo formáte pre tvorcov máp. Odtiaľ by si to priamo prevzali aj výrobcovia navigácií.

Slovenská správa ciest takúto databázu má na svojej internetovej stránke, volá sa Cestná databanka.

Za mesto Cílek hovorí, že dopravný inšpektorát databázu, o akej Drahovský hovorí, má a tvorcovia navigácie si ju môžu vyžiadať. „Sú to verejné informácie. Ale toto je vec dopravných inžinierov a providerov navigácie,“ povedal. Podľa neho neustále aktualizácie sú pre tvorcov navigácií, ale aj pre spotrebiteľov drahá vec. Treba si ich totiž dokupovať. Mnohí ľudia si podľa neho radšej kúpia lacnejšiu navigáciu alebo ju získajú načierno s tým, že potom nemajú garanciu aktualizácií.

Prijal by, keby sa napríklad na internete vplývalo na to, aby podobné informácie boli voľne dostupné, lebo výrobcovia navigácií sú pozadu.