Narýchlo, bez rokovania v komisiách prešiel na záverečnom zastupiteľstve tohto roka návrh, ktorý znamená búranie PKO. Povolenie naň platí od jari, keď bagre načas zastavili.
Odvtedy primátor Ďurkovský štyrikrát nesplnil uznesenie, v ktorom ho poslanci zaviazali, aby o zrušenie búracieho povolenia požiadal. Ešte nedávno primátor vyhlasoval, že sa rokuje s developerom susedného River Parku a že on nemá prečo kauzu riešiť, veď PKO funguje.
A teraz? Všetko je inak. Poslancom zrazu neprekážalo zahlasovať za prinajmenšom sporný návrh, ktorý zrovná PKO so zemou.
To, čo naozaj a neotrasiteľne funguje a fungovať bude, na rozdiel od PKO, sú politicko-ekonomické zákonitosti. O mnohých veciach vrátane podoby tohto mesta na roky dopredu často nerozhodujú volení zástupcovia vo verejnom záujme, ale straníckosť a lobing záujmových skupín.
Ak to tak je aj v prípade PKO, je to zlý signál. Otázka nestojí, či PKO stojí za zachovanie, hoci petíciu zaň podpísali bežní občania aj známe osobnosti. Nejde tu o konflikt nostalgie a nezastaviteľného pokroku, aj keď to niekedy môže vyzerať tak, že PKO sa stalo jeho symbolom.
Ale o to horší je to signál, ak sa teraz, po všetkých ubezpečeniach, rokovaniach a uzneseniach, za čudných podmienok zbúra.
