Kaviarne
Kaviareň Olympia. Sídlila v Živnodome a mala dobrú kuchyňu. „Sterilná“ Olympia bola miestom stretnutí filatelistov a iných zberateľov. Ožívala až večer najmä zásluhou živej cigánskej muziky. Známe boli Silvestre v Olympii. Prím tu hrala kapela Ernesta Oláha.
Kaviareň Bystrica. Známa aj ako UFO. Nebola pre nás cenovo prístupná. Nemali sme ju radi, lebo pre výstavbu Nového mosta došlo k zbúraniu podhradia. Jediné, čo na nej bolo zaujímavé, bol výhľad a že sa to celé krútilo. Ale po dvoch koňakoch sa to s nami krútilo aj v lacnejšom Hrone alebo vo Fajke.
Metropol. Kaviareň medikov, lekárov. Medzi štamgastov patril i básnik Vojtech Mihálik (dokonca o nej zložil aj báseň), maliari Ján Mudroch, Jozef Šturdík, sochár Jozef Kostka.
Veľké srdce. Reštaurácia, cukráreň a kaviareň v centre mesta, známa svojimi cukrárenskými výrobkami, ktoré pripravoval pán Macejka s dcérou. Vždy sa tu stálo v rade. Najväčšou pochúťkou boli citrónové rezy, veterníky a obligátne špice. Výborná kuchyňa, ktorú mal na starosti pán Mach. Hlavným čašníkom bol Lajoš Skurák, šéfom bol Karol Schranz. V kaviarni boli boxy, kde sa mohli zašívať milenci pri káve. Poloha v centre mesta predurčovala klientelu, ktorá pozostávala hlavne z návštevníkov z vidieka, ktorí prišli nakúpiť do neďalekého Priora.
Perugia. Prvé družobné mesto Bratislavy a zároveň podnik, kde bol prvý striptíz. Hore bola reštaurácia s talianskou kuchyňou. V bare bol striptíz. Výber adeptiek zabezpečoval dokonca Slovkoncert. V porote sedeli aj národní umelci Janko Blaho, Tibor Andrašovan, Tibor Bártfay a nejaký súdruh. Medzi vyvolenými bola aj naša kamarátka Blanka. Podľa jej slov budúca adeptka striptízu najskôr zo seba zhadzovala šaty pred zástupcami výboru, ktorí potom rozhodli, či jej produkcia nenaruší zdravý vývoj budovateľov socializmu a neohrozí svetový mier. Podnik bol veľmi obľúbený nielen medzi Bratislavčanmi. Smerovali sem autobusové zájazdy vidiečanov tešiacich sa na to, ako po nákupoch navštívia striptíz.
Čína pod stanicou. Adresu mala na Dobšinského ulici. Názov si už presne nepamätám. Bola to prvá čínska reštaurácia v meste. Obsluha bola tiež z Číny. Dohovor bol možný len pomocou posunkovej reči. Napriek malému hendikepu sme sem chodievali radi. Mali flambovanú zmrzlinu, čo bola v tých časoch exotika!
Slovenská reštaurácia. Sídlila pri Liga pasáži na Dunajskej ulici. Okrem klasickej slovenskej kuchyne ponúkala živú hudbu do neskorých nočných hodín. V obľúbenom podniku nočných flamendrov navyše podávali najlepší pravý tatársky biftek.
Alžbetka. Nachádzala sa na dolnom konci Kollárovho námestia v historickej rokokovej budove z druhej polovice 18. storočia. Kedysi bola mestskou legendou, no postupne upadala, až sa z nej stala obyčajná krčma. Chodili sem robotníci z okolia na desiatové polievky. V ponuke bolo denné menu, ktoré sa robilo na mesiac dopredu. V minulosti bola vyhľadávaným miestom gurmánov, ako i milovníkov lahodného vínka a dobrej zábavy. V medzivojnovom období hrávali v Alžbetke najlepší cigánski primáši.
Pokračovanie nabudúce
