Úbohý vrah je jedna z najlepších hier Pavla Kohouta, pričom je zároveň najúspešnejšou českou hrou. Od svojho vzniku sa hrala v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Grécku. Ako jediná česká hra sa v roku 1976 presadila na Broadway a dočkala sa filmového spracovania s Maxmilianom Schellom v hlavnej úlohe.
Na české javisko sa však dostala až s dvadsaťročným oneskorením. Pavel Kohout ju napísal v roku 1971 a jej premiéra mala byť pôvodne uvedená v pražskom Realistickom divadle. Nestalo sa. Preto mal Úbohý vrah svetovú premiéru v Düsseldorfe. Českí diváci sa s Keržencevom mohli prvýkrát zoznámiť až v roku 1991 v divadle Na Vinohradoch.
Pri písaní hry sa Kohout inšpiroval Andrejevovou poviedkou Rozum z roku 1901, ktorá bola napísaná formou písomných výpovedí priložených k súdnym spisom. Kohout zmenil povolanie hlavného hrdinu, ktorý vďaka sile svojej osobnosti a veľkého intelektu chystá dokonalý zločin.
Ponechal medicínske vzdelanie a namiesto lekára sa stal hercom. Vedel totiž predstierať komukoľvek čokoľvek. Hraná schizofrénia ho však napokon naozaj „premôže“ a dovedie do ústavu pre choromyseľných. Diváci začínajú príbeh sledovať v okamihu, keď pod vedením psychiatra Držembického pripravuje rekonštrukciu Keržencevovho príbehu, v ktorom hrá sám seba.
Zatiaľčo Andrejev v poviedke riešil problém straty identity skôr v individuálnej rovine, Kohout si všíma aj spoločenské dôsledky problému. Vďaka tomu kladie téma znepokojúce otázky i dnes, tridsať rokov po svojom vzniku. Veď i dnes sme svedkami pokusov vymazať zo svojho života svedomie a podriadiť ho najrôznejším egoistickým účelom.
Jiří Langmajer bol za herecké stvárnenie Kerženceva nominovaný na cenu Thálie.
(mi)
