Rekonštrukcii knižnice bránia aj vlastnícke vzťahy, ktoré fungujú na základe zmluvy z roku 1954, podľa ktorej sa o knižnicu stará správca. SAV však nebude opravovať budovu, ktorá jej nepatrí. Nemá ani peniaze. Rovnako ako cirkev. Tá prispela na rekonštrukciu dvoch miestností na svoje akcie a miestnosti pre pracovníčky knižnice a na opravu elektriny. FOTO SME - PAVOL MAJER
Do fondu Lyceálnej knižnice na Konventnej 15 patria vzácne historické dokumenty. Je tu najväčšia zbierka Biblií v celej strednej Európe – asi 600 exemplárov v rozličných jazykoch, vrátane orientálnych. Nachádza sa tu najstarší grécky kódex na Slovensku – Evangelica greka z 10. storočia. Najvzácnejšími sú však stredoveké rukopisy z obdobia pred vynájdením kníhtlače a asi 45 inkunábulí – teda kníh, ktoré boli vytlačené počas prvých 50 rokov kníhtlače. Niektoré z viac ako 80-tisíc knižných zväzkov fondu sú však v zlom stave. V podzemnom sklade je totiž veľmi vlhko a na rekonštrukciu nie sú peniaze.
Knižnica sa dodnes financuje len z rozpočtu Ústrednej knižnice SAV a z grantov, hoci budovu zreštituovala evanjelická cirkev. Tá na jej chod neprispieva. Podľa riaditeľky Ústrednej knižnice SAV sú ročné náklady na Lyceálnu knižnicu skoro 300-tisíc korún. Tento rok dostala SAV od vlády nižší príspevok, na celú Ústrednú knižnicu je to asi 400-tisíc. Knižniciam SAV tak hrozí, že ich budú musieť od polroka zatvoriť.
Ako SME informoval predsedajúci farár evanjelického cirkevného zboru Boris Mišina, ani cirkev nemá na knižnicu peniaze. „Zatiaľ nám vyhovuje stav, aký je. Nemáme peniaze na to, aby sme prevzali celý knižný fond na seba.“
Jediná pracovníčka knižnice Ivona Kollárová zo SAV zatiaľ robí, čo môže. „Robím tu dozor, skladníka, upratovačku. Popri tom spracúvam databázu, doteraz sme mali len starý katalóg, v ktorom bola spracovaná len časť z týchto cenností. Digitálna databáza by mohla byť onedlho prístupná na internete. Venujem sa aj vedeckému výskumu dejín knižnej kultúry,“ vyratúva Kollárová.
Okrem toho vypracúva žiadosti o granty pre knižnicu. Minulý rok sa podarilo získať peniaze na reštaurovanie niekoľkých anabaptistických rukopisov z čias Márie Terézie, keď boli títo veriaci na našom území prenasledovaní. Práve pre tieto rukopisy chodia do knižnice bádatelia zo zahraničia. Ivone Kollárovej sa dokonca podarilo chytiť v knižnici zlodeja.
„Tváril sa ako čitateľ, chodil sem s platným preukazom, a keď sa nikto nepozeral, využil to a vopchal si tlače do tašky. Bol podozrivý, tak som ho raz sledovala a vyzvala, aby ukázal tašku. Bola to dobre organizovaná akcia, zlodej bol dohodnutý s niektorými majiteľmi antikvariátov, kde tlače nosil. Časť sme dostali späť, časť už predali. Väčšiu škodu však urobil Univerzitnej knižnici, ukradol medirytiny v hodnote asi 50-tisíc,“ spomína Kollárová.
Na tento rok pripravuje žiadosť o grant na klimatizačné zariadenie, ktoré by aspoň čiastočne zmiernilo vlhkosť v knižnici, a pripravuje žiadosť o vyhlásenie najvzácnejšej časti fondu za historický knižničný fond, čo sa rovná chránenej kultúrnej pamiatke.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Knižnica vznikla v roku 1724 z darov cirkevných osobností. Využívali ju študenti evanjelického lýcea – aj také postavy ako Ľudovít Štúr, Matej Bel či Ján Kollár. V roku 1954 prešla do správy Ústrednej knižnice SAV. Tá je dodnes jej správcom, aj keď budovu a knižnicu v reštitúciách získala naspäť evanjelická cirkev.
