BRATISLAVA. Koľko dostanú z tejto sumy jednotlivé mestské časti, o tom rokovali ich starostovia na zasadnutí Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy.
Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa regionálneho združenia mestských častí Alžbeta Klesnilová. „Vypočítané percentuálne podiely, ktoré starostovia odsúhlasili, odrážajú reálne výkony mestských častí. Tie sú vypočítané v zmysle nariadenia vlády, v ktorom sa reálne výkony merajú počtom obyvateľov mestskej časti, počtom školopovinných detí, dochádzkou detí do materských škôl, počtom klubov detí a potenciálnych stravníkov v školách a počtom obyvateľov vo veku nad 62 rokov,“ vysvetlila.
Okrem toho sa podľa nej zarátava výnos tej-ktorej mestskej časti z dane z nehnuteľností. Takýto spôsob delenia peňazí medzi jednotlivé mestské častí sa uplatňuje v hlavnom meste už tretí rok. „Je potešiteľné, že sa tento systém už stabilizoval,“ konštatoval podpredseda združenia a starosta Petržalky Milan Ftáčnik.
Starostovia rokovali tiež o miere solidarity štyroch veľkých mestských častí - Starého Mesta, Nového Mesta, Petržalky a Ružinova voči siedmim malým, a to Čunovu, Devínu, Jarovciam, Lamaču, Rusovciam, Vajnorom a Záhorskej Bystrici. Podľa štatútu mesta ich príspevok nemôže byť nižší ako tri percentá zo sumy, ktorú dostanú dovedna všetky mestské časti.
„Po diskusii starostovia súhlasili s mierou solidarity 3,3 percenta, ktorá v peňažnom vyjadrení predstavuje pre jednu mestskú časť 285-tisíc €, teda zhruba 8,5 milióna korún. Je to približne o 1,5 milióna korún menej, ako dostali malé mestské časti v roku 2009,“ uviedla Klesnilová. Starostovia však podľa nej súhlasili s nižším podielom vzhľadom na celkové výpadky v príjmoch.
O miere solidarity s konečnou platnosťou rozhodne mestské zastupiteľstvo v rámci rokovania o budúcoročnom rozpočte. „Starostovia očakávajú, že mestské zastupiteľstvo bude akceptovať ich dohodu, ktorej zmyslom je, aby aj malé mestské časti mohli plniť svoje samosprávne funkcie zarovno s veľkými,“ dodala Klesnilová.
iv;mt;nr
