Pocit bezmocnosti v tých rokoch ovládol Bratislavčanov pri pohľade na devastáciu Starého Mesta. Mestské orgány vtedy ovládli ľudia z vidieka, ktorí nemali k mestu žiadny vzťah. V „historickej likvidácii" sa ocitli aj starí Prešporáci či Prešpuráci, ktorých český architekt Václav Mencl, ktorý pôsobil v Bratislave v medzivojnovom období, pekne a výstižne charakterizoval ako ľudí, „ktorých národnosť je veľa ráz neurčitá, ale tým určitejšia je ich láska a oddanosť rodnému mestu - viaže ich k nemu na tisíce spomienok, zhmotnených v drobných pamiatkach, ktorými tak radi zapĺňajú svoje príbytky.
Žijú v nich, v temrave starých dôstojných domov na Palisádach, na Promenáde a v iných honosných štvrtiach rakúsko-uhorského Prešporka. Hovoria po nemecky alebo po maďarsky a s miestnymi Slovákmi ich spája nežná príchylnosť k mestu aj akýsi patriarchálny životný štýl". To všetko bolo treba odvrhnúť a začať stavať také vežiaky, aké vyrástli na konci podhradského nábrežia.
Už citovaný A. Piffl píše, že po roku 1965 nastala tretia, záverečná časť likvidácie podhradského nábrežia, Zuckermandlu a západnej časti Vydrice, „pre ktorú sa v pozemkových knihách pre Bratislavu IV. vyskytlo staré pomenovanie Terézváros". Po nemecky to bolo Theresienstadt, po slovensky Podhradie. Už len ako historickú kuriozitu uvediem, že v rámci súťaže na riešenie objektu Slovenskej národnej rady, ktorá bola vypísaná na začiatku 70. rokov, sa objavil aj návrh na jej umiestnenie v podhradí na Vydrici, v priestore medzi dnešným Rybárskym cechom a už zaniknutým hostincom a nevestincom U Modrej šťuky. Okolo roku 1970, ako uvádza historik Štefan Holčík v článku v Bratislavských novinách, „všetky budovy na Vydrici zbúrali".
Zaniknutá historická Vydrica sa potom stala už len predmetom záujmu archeológov (znovuobjavili, zrekonštruovali a sčasti zakonzervovali zvyšky Vodnej veže) a autora tejto knihy. Definitívne do minulosti sa ale nepresťahovali všetci jej hriešni ľudia a najmä nezaniklo najstaršie vydrické remeslo - ako sa o tom môžu presvedčiť všetci, ktorí sa začítajú do nasledujúcej, už celkom poslednej kapitoly knihy.
Pokračovanie nabudúce
