Záhradkárske osady v Bratislave dnes už nevznikajú - aj pre vysoké ceny pozemkov. FOTO SME - PAVOL MAJER
Keďže v Bratislave ešte pred rokom 1989 magistrát rozhodol, že záhradky v záhradkárskych osadách nesmú mať viac ako 250 štvorcových metrov, hoci inde na Slovensku mohli mať podľa stavebného zákona až štyri áre, pestovali Bratislavčania v záhradkárskych osadách zeleninu a ovocie vždy viac-menej len pre vlastnú potrebu. Hoci je v Bratislave najviac záhradiek pri rodinných domoch, asi o desať percent viac ako v záhradkárskych osadách, ani v nich už bežne nepestujú zeleninu a ovocie na predaj.
„Pred rokom 1989 naše účelové zariadenie Záhradkárske služby zabezpečovalo odbyt ovocia a zeleniny od našich členov a im zase obstarávalo semená a hnojivá. Dnes už na pôvodný účel neslúži. Bolo by neefektívne, hoci aj dnes máme okolo 500 členov zväzu, ktorí majú záhradku v osobnom vlastníctve pri rodinnom dome, a deväťtisíc členov, ktorí majú záhradku v záhradkárskej osade,“ hovorí vedúca oddelenia republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov Katarína Kettmannová.
Presný počet záhradkárskych osád na území Bratislavy nie je známy, ale keďže v zásade zodpovedá počtu základných organizácií SZZ, je ich asi 150. Ich počet sa zvyšuje aj v súčasnosti. Nie však preto, žeby vznikali nové záhradkárske osady, ale preto, lebo existujúce sa rozčleňujú. Z praktického dôvodu. V roku 1977 vstúpil do platnosti zákon, ktorý záhradkárom umožňuje odkúpiť pôdu do osobného vlastníctva. Vyrovnanie vlastníctva doteraz len používanej pôdy je prehľadnejšie, ak každá osada má vlastnú základnú organizáciu.
Usmernenie o rozlohe záhradky už neplatí. Ak si niekto kúpi záhradku od suseda, môže mať päť árov aj viac. Podľa Ing. Kettmannovej odkúpenie už existujúcej záhradky je dnes asi najschodnejšou cestou, ako ju získať. Hoci je v okolí Bratislavy dosť pôdy vhodnej na obrábanie, nové záhradkárske osady už nevznikajú. „Pôda leží ladom. Najmä smerom na Záhorskú Bystricu, ale napríklad aj v Dúbravke a v okolí diaľnic. Jej vlastníci za ňu pýtajú toľko, že zriadiť na nej záhradkársku osadu sa neoplatí,“ hovorí. Aj ceny pôdy, ktorá nie je v intraviláne alebo nie je perspektívna z hľadiska výstavby, sú trhové. Tam, kde kedysi stál štvorcový meter 10 korún, dnes vlastníci pýtajú 500 až 1000.
JANA MARTINKOVÁ
