Malí františkáni. Nachádzali sa na Námestí SNP. S výnimkou obsluhy, ktorá fungovala ako dostihový slimák, tu bolo celkom fajn. Popri dobrom vínku aj slušná kuchyňa. Podnik mal dva východy, niečo pre chronických neplatičov. Jeden viedol cez kaviareň Grand.
Stelzer. Názov pre vináreň na Vysokej ulici. Vychýrená vináreň. Podľa slov mojich rodičov v časoch, keď medzi Bratislavou a Viedňou premávala električka, bývala hojne navštevovaná aj Viedenčanmi. Chodil sem Ján Smrek, stretávali sa tu spisovatelia, maliari a herci. Vo vinárni hrávali cigáni, spievalo sa, mulatovalo. Bola to, možno trochu pateticky povedané, óda na radosť zo života.
Pod baštou. Tradičná vináreň skrytá v najužšej bratislavskej uličke, menovite Baštovej ulici. Posledná zastávka na trase po korze v poradí Františkáni, Bulhar, Zbrojnoš, Pod baštou.
Viecha U sedliaka. Putika rozložená na dvoch poschodiach v dedinskom štýle. Okrem lacného pitia sa tu hrávalo na gitare a spievalo. Vždy sa tu našiel nejaký dobrák, ktorý pozval chudobného študenta na pohárik.
Vysoká 44. Legendárna vináreň na Vysokej ulici. Tu som zistil, že burčiak nie je limonáda. Veľmi dobre si to pamätám a nezabudnem. Podnik mal veľa miestností, dalo sa sedieť aj vonku. Na tejto ulici boli ešte ďalšie vinárne: Tini Tante, Feri Báči a U Brtka.
U Elzy. Stará vináreň na Veternej ulici, ktorej sa hovorilo aj U tučnej Elzy. Chodilo sa sem hore točitým schodiskom. Spravidla tu mali prvý burčiak v Bratislave.
Častými hosťami boli aj neskúsení konzumenti burčiaka, ktorí ho pili ako vodu, a po chvíli nevedeli stáť na nohách. Do roku 1948 fungovala ako oficiálna vináreň. Po Víťaznom februári prešla do ilegality. Fungovala načierno – v kuchyni. Pri návšteve členov ZNB tu sedelo a popíjalo viac ľudí. Nejako sa im to nezdalo. Pani Elza orgánom rázne vysvetlila, že ide o rodinnú oslavu. Ilegálnymi hosťami tu býval spisovateľ Ľudo Ondrejov, maliar, spisovateľ a záchranca Hradu Janko Alexy.
Šenkvická viecha. Podnik na rohu Panenskej ulice funguje dodnes. Ak vnútri sedelo dvadsať ľudí, aspoň polovica z nich boli eštebáci!
Kláštorná vináreň. Patrila medzi obľúbené študentské miesta. Pivničné priestory boli ideálnym miestom na študentské stretnutia. Hrávali tu cigáni – a za stovku priamo do ucha.
Tini Tante. Viecha na Vysokej ulici. Mohli ste tu konzumovať prinesené jedlo. Bol som tam so známymi z Viedne, ktorí mali psa. Najprv sa najedol on, čo nechal, ostalo pre nás.
V sude. Podnik na Obchodnej ulici, približne v tých mietach kde je dnes McDonalds, aspoň ja si ho pamätám pod týmto menom. Stálo sa pri sude, ktorý slúžil ako stôl, a koštovali sa vína.
Vináreň Tokaj. Nachádzala sa na Laurinskej ulici, dnes tu nájdete podnik s poetickým názvom Aligátor. Schádzalo sa dolu prudkými schodmi. Pravé tokajské roznášali sexi čašníčky.
Tramín . Výborná vináreň s reštauráciou bola vždy plná, bolo potrebné dopredu si rezervovať miesta. Hrala tu živá hudba do tanca aj na počúvanie. V pokútnej, tajnej herni sa schádzali vtedajší finanční magnáti, pumpári, taxikári a mäsiari. Hrávalo sa o veľké peniaze.
Savoy pivnica. Stála po ľavej strane Carltonu. K vínku vyhrávala cigánska muzika.
Pokračovanie nabudúce
Šťastný Nový rok 1966 v Olympii.
FOTO – ARCHÍV AUTORA
