Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu aj Vydrica s hriešnou tvárou. Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
Namiesto ochrany nástup „ideológie búrania“
Oponentský posudok arch. Grossa vznikol v polovici 50. rokov, v čase, keď vo vzťahu k Starému Mestu a historickej Bratislave vôbec panoval u jej nových „majiteľov“ krajne negatívny postoj. Jeho výrazy – v odbornom posudku – ako pútnické chápanie funkcie historických častí mesta či dokonca zvrátené uplatňovanie zásady o ochrane a uchovaní pamiatok je odrazom „ideológie búrania“ (je to moja definícia), ktorá opanovala a opojila, ba často celkom zaslepila budovateľov krajších bratislavských zajtrajškov.
Nevedno, nakoľko dobrovoľne sa dal víziou takéhoto zajtrajška nášho hlavného mesta uniesť aj Kamil Gross, pre objektívnosť pohľadu na jeho osobu treba uviesť, že v medzivojnovom období bol uznávanou osobnosťou slovenskej architektúry, projektant jedinečného komplexu Tehelného poľa a rovnako komplexu Dunajských veľtrhov, súčasti budúceho Parku kultúry a oddychu.
Nedá mi, aby som na tomto mieste nespomenul vlastnú skúsenosť s týmito zaslepenými budovateľmi mesta: prišiel som do Bratislavy v roku 1965 študovať žurnalistiku a jedným z mojich externých učiteľov bol aj Juraj Špitzer, v tom čase šéfredaktor Kultúrneho života, prestížneho týždenníka so značnou spoločenskou i politickou autoritou.
Práve Kultúrny život sa vehementne zasadzoval proti výstavbe Nového mosta v priestore Starého Mesta, zvlášť Rybného námestia s jeho neologickou židovskou synagógou. Hoci už neslúžila na náboženské účely a chátrala podobne ako väčšina pamiatok v podhradí, mala svoj nezameniteľný pôvab a svojím situovaním hneď vedľa Dómu sv. Martina bola aj výrečným dôkazom náboženskej tolerancie v starom Prešporku.
Bol som práve v redakcii Kultúrneho života a spolu s jeho redaktormi a početnými priaznivcami a spolupracovníkmi, ktorí sa denne v redakcii schádzali, sme čakali, kedy dovezú z tlačiarne signálne výtlačky nového čísla, v ktorom vychádzal ďalší apel kultúrnej verejnosti proti zbúraniu synagógy. Ale namiesto čerstvého čísla časopisu pribehol do redakcie jeden zo spolupracovníkov, aby oznámil, že práve začali na Rybnom námestí s búraním synagógy.
Pokračovanie nabudúce
