BRATISLAVA. Bratislavskej Petržalke chýba na rok 2010 takmer 1,93 mil. eur, čo je rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Najväčšia bratislavská mestská časť totiž očakáva zatiaľ pre budúci rok príjmy viac ako 25,28 mil. eur, nevyhnuté výdaje však predstavujú viac ako 27,2 mil. eur. Vyplýva to z materiálu o východiskách k rozpočtu mestskej časti v súvislosti so súčasnou ekonomickou a hospodárskou krízou, ktorý dnes poslanci zobrali na vedomie.
Dokument podľa petržalského starostu Milana Ftáčnika ukazuje zložitosť situácie, v ktorej sa samospráva nachádza. "Ukázali sme napätie rozpočtu - nízke príjmy, ale vysoké predstavy o výdavkoch," povedal Ftáčnik. Miestny úrad už niektoré škrty v rozpočte navrhol, ďalšie jeho úpravy sú však nevyhnutné. O tom, ktorým rozpočtovým položkám a koľko peňazí sa zoberie, bude výsledkom diskusií jednotlivých komisií a poslaneckých klubov v nasledujúcich týždňoch, rozpočet totiž nemôže byť schodkový. Návrh rozpočtu by sa mal dostať pred poslancov na rokovanie v polovici decembra.
Starosta Ftáčnik opätovne zdôraznil, že budúci rok bude pre samosprávu veľmi náročný. Jej príjmy oproti roku 2009, ktorý bol tiež poznačený krízou, ešte viac klesnú. "Budeme mať ešte nižšie príjmy a očakávania obyvateľov sú, prirodzene, vždy vyššie. Čakajú ďalšie plnenie programových priorít. Zosúladiť tieto dve veci je mimoriadne ťažké," priznal starosta. Výrazné krátenie bude mať preto podľa neho "vážny dopad na základné funkcie samosprávy." Situácia by sa dala vyriešiť napríklad zvýšením príjmov, o čom už nejaký čas rokuje vláda a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Siahnuť by sa dalo aj na rezervný fond, čo zákon o rozpočtových pravidlách v čase krízy povoľuje. Takúto cestu však neodporúča finančná komisia miestneho zastupiteľstva.
Poslednou možnosťou je znižovanie výdavkov. Predložený návrh na škrtanie výdavkov označil starosta za "krvavý." Vysvetľuje to tým, že sa siaha aj na základné činnosti a funkcie samosprávy. "Ušetríme napríklad pri kosení, ale ako to bude vyzerať. Na jednej strane sú peniaze, na druhej služba, ktorú poskytujeme obyvateľom," konštatoval Ftáčnik. Podobnú dilemu môže samospráva zažívať aj pri niektorých úspešných projektoch, napríklad pri rekonštrukcii škôlok či oprave terás. Prehodnotiť by sa mali tiež odmeny volených predstaviteľov samosprávy, pričom starosta by nemal dostať žiadnu odmenu podobne ako v tomto roku.
