BRATISLAVA. Práce by sa mali ukončiť koncom roka 2011.
Renováciu na základe víťazstva vo verejnom obstarávaní uskutoční skupina dodávateľov akciová spoločnosť Vion Zlaté Moravce a Villard-združenie pre reštaurovanie a obnovu pamiatok. "Celkovo sa ho zúčastnili štyria uchádzači. Hlavnými hodnotiacimi kritériami boli cena stavebných prác a výška zádržného na odstránenie nedostatkov a nedorobkov stavby," vysvetlil Bednár.
Cena za stavebné práce v súlade s projektovou dokumentáciou predstavuje 18,123 milióna eur bez DPH (546 miliónov Sk). Pri pamiatkovej obnove časti budovy ako sú drevené a kovové prvky, výťah a štuky budú využité aj prostriedky zo získaného grantu z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu. Ide o jedinú investičnú akciu, ktorú ministerstvo na základe opatrení vo svojom rozpočte v súvislosti s ekonomickou krízou budúci rok zrealizuje.
Za dva roky sa postupne zrekonštruujú jednotlivé krídla tejto národnej kultúrnej pamiatky. Komplexne sa obnoví interiér, zabudované vnútorné inštalácie, naplánovaná je prestavba pódia v koncertnej sieni, rekonštrukcia osvetlenia či elektroakustiky, vodovodnej, ako i kanalizačnej prípojky. Okrem sanácie zvlhnutých murív Reduty napríklad opravia aj štukovú plastickú výzdobu.
Slovenská filharmónia pre havarijný stav budovy uskutočnila posledné verejné podujatie 10. apríla tohto roka. Dočasne sa presťahovala do priestorov historickej budovy Slovenského národného divadla.
Stavbári naposledy pracovali na Redute v roku 2003, keď odstraňovali havarijný stav strechy. V nasledujúcom roku sa v súvislosti s jarným zasadnutím Parlamentného zhromaždenia NATO dokončila jej rekonštrukcia, ako aj oprava kamenárskych výrobkov a vonkajších prípojok. Vyžiadalo si to približne 1,195 milióna eur (36 miliónov Sk).
Bývalú sýpku postavili na príkaz Márie Terézie v roku 1773. Začiatkom 20. storočia získala neobarokový štýl s prvkami rokoka a secesie. Na výzdobe fasády a interiérov sa podieľali mnohí slovenskí i zahraniční majstri. Reduta patrila vôbec k prvým stavbám Bratislavy, v ktorých sa použili moderné železobetónové konštrukcie. Sídlom Slovenskej filharmónie sa stala začiatkom 50. rokov minulého storočia.
