Bratislava sa k astronómii nesprávala vždy tak macošsky, ako by sa podľa dnešného stavu mohlo zdať. Už Samuel Mikovíny dostal od mestského magistrátu povolenie zriadiť „potrebné astronomické observatórium pri mestských hradbách“. Stalo sa tak 5. augusta 1733.
Aj v nedávnej minulosti sa uskutočnilo niekoľko celkom vážnych pokusov zriadiť v Bratislave mestskú hvezdáreň a planetárium. Prvý prístroj planetária kúpili krátko po tom, čo v novovybudovanom PKO začal svoju činnosť astronomický úsek. „V roku 1958 sa do bývalého Československa kúpili dva prístroje planetárií s priemerom 24 metrov. Jeden bol určený pre Prahu, druhý pre Bratislavu,“ hovorí RNDr. Katarína Maštenová, ktorá je aj prezidentkou Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku. Prečo napriek tomu Bratislava na rozdiel od Prahy planetárium ani mestskú hvezdáreň dodnes nemá?
Katarína Maštenová o tom hovorí: „Hvezdáreň a planetárium sa malo postaviť na Napoleonskom vŕšku, na mieste, kde dnes stoja unimobunky (pozemok mesto predalo – pozn. red.). Už za prvej republiky tam bolo naprojektované. Napolenský vŕšok má totiž veľmi dobrú polohu, na tento účel jednu z najlepších v Bratislave. V roku 1938 tam otvorili pozorovateľňu Štefánikovej astronomickej spoločnosti, ale počas náletov za druhej svetovej vojny bola zbombardovaná. Na tom istom mieste sa začali aj zemné práce.“
Keďže Napoleonský vŕšok je v blízkosti Bratislavského hradu a hvezdáreň má dobre zamerateľnú polohu, vtedajší stranícki a vládni činitelia výstavbu z bezpečnostných dôvodov dodatočne zastavili.
Prístroj pre planetárium čakal na svoju inštaláciu v Bratislave až do roku 1978. Napokon ho previezli do Prahy a použili na náhradné diely pri rekonštrukcii prístroja pražského planetária. Svojmu účelu slúži dodnes.
Po smutnom konci prvého prístroja planetária v Bratislave nasledovalo ešte niekoľko pokusných vĺn o zriadenie tejto kultúrno-vzdelávavacej ustanovizne. Dr. Maštenová si spomína na vyše 40 ďalších vytypovaných lokalít, ktoré by boli vhodné na výstavbu hvezdárne a planetária. Na niektoré z nich už boli vypracované aj vykonávacie projekty. Posledný bol schválený v roku 1989.
Podľa neho malo byť planetárium vybudované na konzole premosťujúcej budovy stojace po oboch stranách hlavného vchodu do PKO. Kupola planetária mala byť z reflexného skla, aby odrážala mraky. Súčasti konštrukcie sa však svojho využitia nedočkali a prístroj planetária do revolúciu prežívajúceho Československa už nedoviezli.
„Zrazu nebolo nikoho, kto by podpísal prevod peňazí,“ spomína Dr. Maštenová. „Z Nemecka, kde prístroj vyrobili, nám zbytočne odkazovali, že ho do konca roka ešte môžeme zaplatiť rubľami.“
