Bratislava je v Európe unikát – nemá planetárium

Bratislava je jediným hlavným mestom v Európe, ktoré nemá vlastnú hvezdáreň a planetárium. Obe zariadenia patria k základnej kultúrnej a vzdelanostnej vybavenosti všetkých väčších miest vo svete, rovnako ako kino či divadlo.


Jeden z mnohých projektov bratislavského planetária.



V Japonsku majú planetáriá dokonca aj školy. Na jeden prístroj planetária tu pripadá 2500 obyvateľov. Keďže na celom území Slovenska je len šesť planetárií, jedno pripadá zhruba na 900-tisíc obyvateľov.

V Bratislave napriek jej významu, hustote osídlenia i polohe zaujímavej aj z turistického hľadiska, planetárium nie je a nikdy nebolo. Na porovnanie napríklad metropola východu – Košice – má dokonca dve planetáriá. Ďalšie sú v Prešove, Žiari nad Hronom, Hurbanove a v Hlohovci.

Bratislava a celý Bratislavský kraj s takmer 600-tisíc obyvateľmi má v tomto ohľade naozaj nelichotivý prím. Najmä ak vezmeme do úvahy, že základné astronomické poznatky patria k všeobecnému rozhľadu a tvoria aj súčasť povinného učiva základných škôl. Štvrtáci sa s poznatkami z astronómie stretávajú na prírodovede, šiestaci pri učive zo zemepisu a deviataci vo fyzike. Počet školákov a ich učiteľov, ktorí by názornú prezentáciu v planetáriu privítali, je úctyhodný. Veď len v Bratislave je takmer 150 škôl a v kraji okolo 500.

Služby pre verejnosť, a teda aj pre školy, však v astronomickej oblasti zabezpečuje pre celý samosprávny kraj jediné astronomické pracovisko – Astronómia Bratislava so sídlom v PKO, s neuveriteľným jediným pracovným miestom. Dr. Katarína Maštenová preto hovorí: „Keďže som na všetko sama, činnosť Astronómie ani veľmi nepropagujem. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa zrazu ohlásili desiatky škôl, že chcú prednášku, premietanie alebo pozorovanie.“ Neraz sa jej však stáva, že sa ohlási učiteľka, ktorá chce deťom názorne dokumentovať učivo, a úplne samozrejme si objednáva návštevu planetária. „Nechce sa im veriť, že tu nie je nielen planetárium, ale dokonca ani hvezdáreň s veľkým ďalekohľadom a že keď chceme pozorovať hviezdy, ideme s malými prenosnými ďalekohľadmi na nábrežie Dunaja.“

JANA MARTINKOVÁ

Praha má planetárium už viac ako šesťdesiat rokov. Patrí medzi tri najväčšie kultúrne zariadenia v Prahe – po národnom divadle a národnom múzeu, spolu s nimi slúži na rozvoj vzdelanosti a kultúry. Obsluhuje ho asi 30 interných zamestnancov. Dr. Maštenová o tom hovorí: „Česi majú úplne iný prístup, oni to mají, poněvač to chtějí. Vzdelávanie považujú za výsadu človeka.“ Dodáva: „Na chod planetária ročne uvoľňujú 36 miliónov českých korún. Podľa českých kolegov sa spoločnosti takáto investícia oplatí, prináša efekty v podobe ďalšieho rozvoja technológií vo všetkých smeroch.“ Kde by mohlo stÁŤ

Planetáriu je jedno, kde stojí, ale bolo by vhodné, aby bolo pri hvezdárni, ktorá tiež Bratislave chýba.

Zdá sa, že projekty planetária a hvezdárne sú dnes zaujímavou témou už len pre študentov architektúry, ktorí ich spracúvajú ako svoje diplomové práce. V minulosti však boli spracované viaceré štúdie, ktoré sa mohli zrealizovať. Podľa jednej z nich mala hvezdáreň stáť na Vajmachstrovom vrchu v lokalite Koliba-Stráže. Druhou vytypovanou lokalitou je areál Ekoiuventy na Červenom kríži, ktorý niekoľko desaťročí slúžil vedeckým aktivitám detí. Má dobrú polohu nad mestom a je dostupný dopravou.

Koľko by stálo

Prístroj planetária, ktorý kúpili v roku 1958, stál 1,9 milióna devízových korún. V súčasnosti sú na svete dvaja výrobcovia prístrojov tohto druhu – nemecká firma Zeiss, ktorá vyrába planetáriá, a japonská firma GOTO, ktorá má technológiu na výrobu všestrannejších virtuárií.

Zakúpenie základného prístroja na funkčné planetárium nestačí. Treba prídavné projektory na zobrazenie pohybu planét, ktoré ho načítajú. Základný prístroj od firmy Zeiss stojí okolo 35 – 40 miliónov korún, prídavné zariadenia niekoľko ďalších miliónov.

Virtuáriá sa inak ako kompletne vybavené kúpiť nedajú. GOTO ich dodáva vybavené aj základnými programami. Sú o čosi drahšie, ale majú aj podstatne širšie využitie. Planetárium ani virtuárium na rozdiel od hvezdárne nemusí byť nutne pod kupolou, výstavba budovy by stála okolo 20 miliónov.

„Nemám nič proti športu, ale na kurty schválili 300 miliónov, a na toto nemajú,“ zamýšľa sa Dr. Maštenová.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 678
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 802
  3. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 752
  4. Ako sme jazdili v socializme 2 626
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 866
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 751
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 313
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 265
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 198
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 817