BRATISLAVA. Podľa starostov bratislavských mestských častí zákon o Bratislave nutne potrebuje aspoň malú novelu. Dôvodom je podľa nich prevod majetku mesta do vlastníctva mestských častí. Zhodli sa na tom dnes starostovia Regionálneho združenia Bratislavy.
Bratislava má dvojúrovňovú samosprávu a tak niektoré kompetencie spadajú pod magistrát a iné pod 17 miestnych úradov. Sporným bodom sú teraz budovy škôl a škôlok. Patria mestu, ale spravujú ich mestské časti, tie sú ale aj zriaďovateľmi škôl a rozhodujú o ich existencii. Budovy by teda chceli aj vlastniť.
Zákon prijali pred rokom
Zákon o Bratislave sa prijímal v parlamente minulý rok v novembri, bol novým po takmer 20 rokoch.
V čase kedy sa pred rokom prijímal, boli najdiskutovanejšími časťami tá o samostatnej finančnej kapitole pre mesto v štátnom rozpočte a počet mestských poslancov. Takmer miliardu korún, ktorá by každoročne mestu patrila, a súčasný počet poslancov neprešiel - vďaka novému zákonu Bratislava nezbohatne, aj keď na poslancoch ušetrí. Od budúcich komunálnych volieb bude poslancov menej na oboch úrovniach - napríklad z 80 dnešných mestských poslancov zostane len 45, počty miestnych poslancov sa tiež znížia.
Žitňanskej novela
Podstatou malej novely by bolo podľa starostov doplnenie, že ide o bezodplatný prevod majetku mestským častiam.
Problém s prevodom skomplikovala novela zákona o majetku obcí, známa ako Žitňanskej novela. Tá neberie do úvahy špecifiká hlavného mesta, majetok pri prevode z jednej úrovne na druhú zostáva vždy majetkom obce.
Združenie poverilo starostu Rače a poslanca Národnej rady SR Jána Zvonára, aby na parlamentnej pôde konzultoval možnosti prijatia takejto novely ešte v tomto volebnom období.
Pre starostov je dôležité, aby budovy škôl, kultúrnych a iných zariadení, dostali do svojho vlastníctva. Najmä preto, že mnohé z nich si vyžadujú náročné opravy a obce v zmysle zákona môžu investovať len do svojho vlastného majetku. Vzhľadom na špecifickosť situácie v Bratislave predseda združenia a starosta Nového Mesta Richard Frimmel požiadal o stanovisko Ministerstvo financií SR. Odpoveď ale zatiaľ nedostal, informovala Alžbeta Klesnilová, hovorkyňa združenia.
Doplnok k štatútu prešiel včera
Starostovia hovorili aj o dodatku k štatútu mesta, o ktorom mestské zastupiteľstvo rokovalo vo štvrtok 19. novembra.
"Kriticky poukázali na to, že niektoré ich požiadavky zastupiteľstvo napriek prísľubom neakceptovalo," povedala Klesnilová. Problémom boli opäť peniaze - prerozdelenie výnosu z dane. To bolo témou napríklad aj pred rokom, tento rok sa mala samospráva dohodnúť a schváliť ho iba s technickou zmenou, keď sa ale o dodatku vo štvrtok rokovalo, zase sa otvorila táto téma.
Nakoniec ale prešlo prerozdelenie ako minulý rok, čo starostovia kvitovali, že sa na budúci i ďalšie roky podarilo presadiť princíp solidarity štyroch veľkých mestských častí voči siedmim malým, vyjadrený percentuálne a nie konkrétnymi sumami. Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto teda prispejú napríklad Vajnorom a Jarovciam sumou nie nižšou ako tri percentá z financií, ktoré dostanú po ich prerozdelení medzi mesto a mestské časti.
Systém nahlasovania problémov
Na zasadnutí združenia boli predstavitelia Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Prezentovali projekt webového systému, ktorý občanom ponúka priestor na nahlásenie problémov a diskusiu o ich riešení. Starostovia súhlasili s jeho zavedením, ak bude prepojený s magistrátom mesta. "Svoju požiadavku vysvetlili tým, že občania nerozlišujú, za čo je zodpovedná mestská časť a za čo mesto, a v rámci systému by dostali informácie aj v tomto smere," uviedla Klesnilová.
(tasr, dot)
