Kotva. Solídny podnik na dolnom konci Michalskej ulice. Neskôr dostal názov U fašistov, lebo tu sídlil Zväz protifašistických bojovníkov. Čapoval tu skúsený výčapník z Vydrice Jano Mentel. Po zbúraní Vydrice sa tamojšia pomerne divoká klientela presťahovala sem. Jano mal však rešpekt a bitkárske maniere z Vydrice sa do slušného podniku v strede mesta najmä jeho zásluhou nepreniesli.
Mini Pipi Gril. Stál na Michalskej ulici, dalo sa tu lacno najesť. Okrem výbornej slepačej polievky, perkeltu a rôznych slepačích jedál tu bola príjemná obsluha. Alkohol sa nepodával, len vínny strek.
Espresso Tulipán. Sídlilo v secesnom dome na rohu Štúrovej ulice. Útulné miestečko stvorené pre študentov a zamilovaných.
Espresso. Nachádzalo sa na prvom poschodí obchodného domu Dunaj a bolo obľúbeným miestom pre mužov s manželkami alebo priateľkami s nákupnou horúčkou. Často som si tu posedel celé hodiny v príjemnom prostredí, s dobrou obsluhou a zlou náladou pri pomyslení na účet za nákupy.
Malý Muk. Espresso na Obchodnej ulici. Podávali tu capuccino so sladkým rožtekom, ktorý pripomínal croissant.
Lahôdky U Šimončiča. Obľúbená zastávka na Laurinskej ulici pre tých, ktorí v okolí pracovali. Mohli si tu okrem lahôdok v pokoji vypiť počas pracovného času pohár vínka.
Školská jedáleň pri Základnej škole na Ulici Červenej armády 46. Túto bezalkoholickú jedáleň som povinne navštevoval osem rokov. Podávané jedlá sa nedali jesť, navyše sme boli pod prís〜nym dohľadom kuchára, ktorý nás strážil a nútil všetko zjesť. Poniektorí zúfalci vynášali tučné flaksne tvrdého mäsa vo vreckách nohavíc.
Vinárne
Kedysi bola Bratislava mestom viech a vinární. Vo viechach sa realizoval priamy predaj vína od výrobcu konzumentovi. Zvyčajne to boli pivnice označené viechou slamy, zväzkom borovicových vetvičiek alebo hoblín v určených dňoch.
Víno bolo rôzne, vo viechach malo všeobecne lepšiu kvalitu, nepančovalo sa. Tých pôvodných s dlhými dvormi, stolmi a lavicami bolo v šesťdesiatych rokoch už pomenej. Jedna z nich fungovala na Moskovskej ulici, ďalšia na Veternej U Elzy. Viechy mali svoje vlastné vinohrady v okolí Bratislavy, takže predávali kvalitné víno. Takisto mali aj vlastné pivnice, ktoré boli prístupné pre štamgastov na ochutnávku mladých vín. Okrem niekoľkých oficiálnych viech existovali aj súkromné. Vlastne to ani neboli viechy, len obyčajné byty, ktoré sa podľa potreby zmenili na ochutnávku dobrého vína, ktorého sa v Malých Karpatoch urodilo neúrekom.
Veľkí františkáni. Jedna z najstarších a najznámejších vinární v Bratislave. V kronike sa spomína už v 14. storočí. Patrilo k dobrému bontónu raz za čas sem zájsť. Nebola to čisto študentská krčma, ale dobrý podnik s nadpriemernými cenami, ktoré však boli primerané ponúkanej kvalite. Špecialitou bol veľký balík z alobalu, ktorý ukrýval šťavnatý a dobre upečený rezeň s plátkom šunky a tvrdého syra, a k tomu biely strek. Stretávali sa tu partie, zaľúbenci, kolegovia z podnikov, maturanti po tridsiatich rokoch.
Pokračovanie nabudúce
