STARÉ MESTO. Srdce z ostnatého drôtu, ktoré pred 20 rokmi videl na fotografiách celý svet, je opäť v Bratislave. V utorok popoludní ho za účasti protagonistov Nežnej revolúcie odhaľovali na Hviezdoslavovom namestí. Pre mnohých Bratislavčanov bolo a zostáva symbolom revolúcie a otvorenia hraníc, za ktoré sa takmer celý život nedostali.
Autorom srdca z roku 1989, ktoré vzniklo počas pochodu do Hainburgu 10. decembra, ale aj srdca, ktoré je zatiaľ v centre, je výtvarník Daniel Brunovský. Prvé srdce totiž nevydržalo. Čo sa s ním stalo, nie je isté.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Srdce číslo 2
„Toto Srdce sa robilo, aby pretrvalo," hovorí Daniel Brunovský. „Je to plánovaný pamätník." Aj preto sa vyrábalo z masívnejšieho materiálu, so statickým výpočtom a s inou konštrukciou. Je aj ťažšie a o niečo väčšie.
Srdce číslo jeden vznikalo improvizovane, spomína výtvarník. „Na mieste, kde potom zostalo, čiže na rakúskej strane, sme ho 10. decembra 1989 ovíjali ostnatým drôtom. Bolo ľahké, jednoducho sa s ním manipulovalo. A tam aj ostalo, nik potom neriešil, čo s ním bude." Čo sa s ním stalo, nevie. „Naposledy som ho videl v polovici 90. rokov. Potom som tam nebol. Ostalo tam ako pripomienka na dlhé roky. To, že ho vzala voda, som len počul, nekontroloval som, či to bola naozaj voda. Zmizlo."
Tlčúce zadrôtované srdce
O pochode do Hainburgu sa Brunovský dozvedel zhruba týždeň vopred v Umeleckej besede, kde sa stretávali protagonisti revolúcie.
„Rozmýšľal som, čím prispejem a rozhodol som sa, že dielo vytvorím až tam, na mieste. A keďže vtedy bola taká doba, že všetci chceli pomáhať, boli ústretoví, konštrukciu zvarili na Kolibe vo filmových ateliéroch a doviezli tam."
Srdce si vybral ako symbol. „Zdalo sa mi to byť celkom vhodné k téme. Naše tlčúce srdce pod tým príkrovom drôtov, ktoré znamenali izoláciu."
To, že ho pokrývali pôvodné ostnaté drôty, teda tie, ktoré rozdeľovali Československo od Západu, ale nie je pravda.
„Tie sa začali strihať v ten deň, 10. decembra. To bola spontánna akcia. Čiže ja som ich nemohol v ten deň nastrihať, aj doviezť, aj namotať. Navyše z toho drôtu sa to nedalo spraviť, bol strašne tuhý, tvrdý. Takže Srdce Európy bolo z toho ostnatého drôtu len obrazne."
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Skupoval všetok drôt
Brunovský hovorí, že pôvodný ostnatý drôt už neexistuje, takže ani nové Srdce nie je z pôvodného. „Kto by skladoval 20 rokov kilometre pohraničiarskeho drôtu?"
Skupoval teda všetok drôt na okolí. „V každej predajni, v ktorej som bol, som skúpil všetko. Boli toho stovky kíl, asi 2,5 kilometra drôtu."
Aby nové Srdce symbolicky nahradilo pôvodné, 10. decembra ho osadia na Devíne, kam ho už mesto previezlo.
„Má zmysel pre nás, nie pre Rakúšanov. Pôvodné vtedy skončilo na druhom brehu, lebo bolo symbolom - otvorenia hraníc a pochodu do Európy. Symbolicky sme tam priniesli to naše zadrôtované srdce," hovorí výtvarník.
Srdce dostane štvormetrový pylón, inštalované bude pod bralom, oproti miestu, kde Srdce Európy z roku 1989 stálo a odkiaľ sa stratilo.
