BRATISLAVA. Na pamiatku študentskej demonštrácie zo 16. novembra 1989 dnes v Bratislave odhalili už druhú pamätnú tabuľu. Je umiestnená na budove ministerstva pôdohospodárstva.
Pred dvadsiatimi rokmi tam sídlilo ministerstvo školstva a práve sem po pochode Bratislavou vtedy zamierilo asi 300 študentov, ktorí žiadali slobodu a demokraciu. Vtedajšia moc proti nim nezasiahla, ale demonštráciu pred verejnosťou zatajila. Väčšina priamych účastníkov tohto pamätného pochodu sa odmietla odhalenia pamätnej tabule zúčastniť.
Podľa nich si súčasná vládna moc za peniaze daňových poplatníkov robí reklamu. Na zhromaždení prehovoril riaditeľ TASR Jaroslav Rezník, Ján Čarnogurský, Radoslav Števčík, účastník študentskej demonštrácie a Klára Nachtmanová, poslankyňa SMERU. Tá opäť vyzvala, aby si ľudia, ktorí rečnili z tribún neprivlastňovali „revolúciu".
Čarnogurský: Študenti dali impulz kyvadlu demokracie
Protestný pochod bratislavských študentov, ktorý sa začal 16. novembra 1989 o 18.00 h na vtedajšom Mierovom námestí, považuje Ján Čarnogurský za súčasť diania, ktoré zmenilo nielen politický režim v bývalom Československu, ale aj diania, ktoré zjednotilo Európu.
Čarnogurský je jedným z iniciátorov vyhotovenia predmetnej tabule. Ako ďalej pokračoval, pád železnej opony bola najdôležitejšia udalosť od skončenia 2. svetovej vojny a práve tento pochod bol jeho súčasťou.
"Som presvedčený, že jeho účastníci v daný deň a v danú hodinu celkom netušili, že aj oni dávajú impulz na rozhýbanie kyvadla demokratického času, ktoré sa od tej chvíle dalo do pohybu a so železnou pravidelnosťou sa odchyľuje raz vpravo a raz vľavo. Presne tak, ako je to v demokratickej spoločnosti prirodzené," uviedol v príhovore generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Inštalovanie tabule je súčasťou projektu História sebavedomia, ktorý agentúra realizuje.
Števčík: 16. november býval v tieni nasledujúceho dňa
Podľa poslankyne Národnej rady SR Oľgy Nachtmannovej sa na schodoch pred budovou ministerstva uskutočnil pred 20 rokmi historicky prvý dialóg v rámci celého Československa medzi politickou opozíciou a vládnucou komunistickou mocou. "Dnes môžeme hovoriť o Slovensku a o jeho stredoeurópskych susedoch ako o úspešnom príbehu transformácie a jeho prvé dejstvo sa odohralo práve tu, na týchto schodoch," zdôraznila.
Na protest si zaspomínal aj priamy účastník Rado Števčík, ktorý bol jedným z približne 400 študentov, ktorí sa vydali ulicami Bratislavy. "Dvadsať rokov sa o tomto pochode na Slovensku veľmi nehovorilo, možno aj preto, že 16. november zostal v tieni nasledujúceho dňa a ďalších novembrových dní," domnieva sa.
Poznamenal, že dôsledky, ktoré sa vtedy dali očakávať a exemplárne tresty, ktorými im hrozili ich pedagógovia, sa neuskutočnili práve vďaka 17. novembru. Dodal, že práve Filozofická fakulta Univerzity Komenského bola prvou fakultou na Slovensku, ktorá sa otvorene pripojila k pražským študentom, začala štrajk, prerušila vyučovanie a začala diskutovať s jej vedením.
