Labužník. Espresso na konci pasáže medzi Námestím SNP a Jedlíkovou ulicou. Vedúcim bol distingvovaný pán Brunclík s výzorom profesora.
Reštaurácia Kamzík. Bola situovaná v najširšej časti dvestometrového televízneho vysielača na Kolibe. Nechodili sme sem často. Ešte sme ani nezačali konzumovať, a už sme zaplatili päť korún za výťah, dve za šatňu. Za tie peniaze boli dolu v meste najmenej tri pivá.
Poľovnícka reštaurácia. Predtým Detvan, stála na Lazaretskej ulici, bola známa svojimi poľovníckymi špecialitami z medveďa, muflóna či daniela. Budovu postavil v roku 1939 Ing. Rudolf Frič, v roku 1941 bola uvedená do prevádzky reštaurácia U Detvana. Jej prvým prevádzkovateľom bol Jozef Hliva. Reštaurácia bola obľúbeným miestom hercov a filmárov, patronát nad reštauráciou mal Paľo Bielik. Každý utorok a piatok boli na programe haluškové a haruľové večierky, v nedeľu a sviatky sa podával „čaj o piatej“. V roku 1953 prevzal reštauráciu štátny podnik RAJ, následne bola zoštátnená a sprevádzkovaná pod zmeneným názvom Poľovnícka reštaurácia. V prednej časti sa čapovalo pivo, vzadu bola reštaurácia. V šesťdesiatych rokoch bol vedúcim pán Pokorný.
Mal som možnosť nazrieť do kuchyne tejto reštaurácie, pretože sme bývali v tom istom dvore. S hygienou si nerobili veľké starosti. Po dvore behali potkany. Personál v kuchyni mal na zásterách dva mesiace starý jedálny lístok a obsluha tiež nebola bohvieaká. Raz som našiel zápalku v omáčke, pokúsil som sa to reklamovať u pána vedúceho, ktorý mi odvetil, že sa môžem najesť aj inde.
Zora. Ľudová jedáleň s výčapom na Záhradníckej ulici. Funguje dodnes. Okrem desiatových polievok mali v ponuke aj iné teplé jedlá. Dlhé roky tu obsluhovala pani Matilda Kocetová.
Riviéra. Prežila aj socializmus. Známy podnik na začiatku Karlovej Vsi však neprežil novú dobu. V súčasnosti tu stojí banka. Po ôsmej večer to už nebola krčma, ale klub opilcov vrátane obsluhujúceho personálu.
Žolík, U Báňa. Dve krčmy na Vydrici, ktoré padli za obeť pri búraní podhradia. Vydrické krčmy sa odporúčalo navštevovať len s nepriestrelnou vestou. Boli dosť nebezpečné, schádzalo sa tu podsvetie.
Drobek. Krčma, o ktorej viem len z rozprávania spolužiaka Petra Drobeka, ktorého starý otec bol jej majiteľom. Stála na rohu Ulice 29. augusta, tam, kde sú dnes potraviny, a jej špecialitou bola slepačia polievka. Zbúraná bola začiatkom päťdesiatych rokov. Spolužiak Peter po auguste 1968 ako maloburžoázny živel radšej emigroval do Austrálie, odkiaľ mi poslal fotografiu dedovej krčmy.
V jame. Bufet, kde predávali aj dobrú zmrzlinu. Nachádzal sa v blízkosti štadióna Slovana na Tehelnom poli. Po futbale tu bola hlava na hlave.
Umelecká záhrada (Umelka). Stojí dodnes pri vjazde na Starý most. Za starých čias sa sem chodilo tancovať. Moja mama, ktorá bola vždy pekná, spomína, že raz dala košom nejakému tanečníkovi, z ktorého sa vykľul bývalý partizán (bolo to niekedy v roku 1949), a strhla sa taká mela, že museli zasiahnuť policajti. V Umelke obsluhovali dvaja čašníci Pigi a Pego, ktorí obývali aj spoločnú domácnosť.
Kotva. Solídny podnik na dolnom konci Michalskej ulice s dobrou gulášovou polievkou.
Pokračovanie nabudúce
