V areáli Hradu bol lampiónový sprievod, organizovala ho už po piatykrát nemecko-slovenská škola a škôlka. V Nemecku je oslava sviatku sv. Martina tradíciou.
STARÉ MESTO. Aj živý kôň s jazdcom, aj koláče a hudobníci boli súčasťou dnešného popoludňajšieho lampiónového sprievodu areálom Hradu. Po piatykrát ho organizovala Spoločná nemecko-slovenská škola a škôlka. Tento rok ale bol sprievod prvýkrát otvorený aj verejnosti.
"Pamätám si ešte takéto sprievody za totality, vtedy sa organizovali na oslavu VOSR a boli povinné," povedala jedna z účastníčok.
"V Nemecku je to tradícia na sv. Martina," hovorí Mária Kurtová zo školy. Na začiatku sprievodu je kôň so sv. Martinom, za ním ide sprievod detí s lampiónmi a na konci sú hudobníci. Aj preto, aby sa kôň nevyplašil. Kôň bol pre deti atrakciou, na záver sprievodu ho mohli deti pohladkať.
"Živý kôň bol aj minulý rok, ale vtedy nevyšlo počasie," povedala Kurtová. Tento rok počasie tiež sprievodu neprialo, aj preto mnohí radšej do lampiónov vložili umelé svetlo. Na konci sprievodu sa rozdávajú koláče. "Piekli ich deti spoločne. Volajú sa Martinské husi na pamiatku láskavosti Svätého Martina," vraví Kurtová. Rovnako väčšinu lampiónov si deti s pomocou dospelých vyrábali vlastnoručne.
V sprievode deti spievali tradičné nemecké piesne, napríklad Ich geh mit meiner Laterne. Na mieste, kde vidno z terasy areálu Dóm sv. Martina sa sprievod zastavil a organizátori cez amplión čítali príbeh o sv. Martinovi. Jazdec na koni sa tu symbolicky podelil o svoj plášť so žobrákom.
Podľa lucerny.sk majú lampióny pôvod v Ázii. V minulosti boli lietajúce lampióny používané na signalizovanie v armáde, pretože boli viditeľné z veľkej vzdialenosti. Neskôr však začali symbolizovať vieru v naplnenie ľudských snov a želaní. Žiara lucerien má odohnať smolu, bolesť v srdci a priniesť ľuďom šťastie, lásku, zdravie a prosperitu.
Púšťanie nebeských lampiónov je napríklad neoddeliteľnou súčasťou tradičného čínskeho lampiónového festivalu v Thajsku a na Taiwane.
Svätý bol pôvodne vojakom
Príbeh o žobrákovi a Martinovi sa viaže k vojenskej službe svätého.
BRATISLAVA. Erb mesta Martin, slávny obraz El Greca či asi štyritisíc farských kostolov vo Francúzsku. Všetko pripomína pôvodne syna rímskeho pohanského dôstojníka, vojaka, mnícha a neskôr biskupa v Tours – Svätého Martina. Ako svätca i osobnosť si ho pripomíname 11. novembra, čiže v deň, keď svätého Martina pochovali.
Na vojnu si dnes v súvislosti s ním spomenie len málokto. Tá je však spätá už s jeho menom. Martinov otec nazval totiž syna podľa boha vojny Marta.
Neskôr Martin po vzore otca vstúpil do vojska. K tomuto obdobiu jeho života sa viaže aj známy príbeh o žobrákovi.
Stalo sa to vraj v meste Amiens, keď Martin na koni obchádzal stráže, zbadal pri ceste uzimeného žobráka, mečom rozrezal svoj plášť a chudákovi polovicu daroval. V tú noc sa však pre Martina zmenilo viac ako len plášť. Prijal krst, odišiel z vojska a začal viesť pustovnícky život.
Lucia Tkáčiková
