BRATISLAVA. Strom, studňa alebo neobvyklý pomník môžu pomôcť zorientovať sa na cintorínoch. Bratislavské majú pri vchodoch tabuľu s nákresom sektorov a cestičiek medzi nimi.
Návštevníci, ktorí na hroby nechodia pravidelne, však často nedokážu trafiť. Orientačné schopnosti a pamäť preverili aj nedávne dušičkové sviatky.
Nezorientovaní sa hrčili pred navigačnými tabuľami a telefonovali skúsenejším príbuzným. Niektorí to vzdali a prišli v iný deň.
Studňa lepšia ako číslo
„Na Dušičky som nakoniec iba zapálil sviečku pri spoločnom kríži. V dave a skoro potme bolo hľadanie beznádejné," hovorí mladý muž, ktorý sa pre druhý pokus rozhodol koncom týždňa.
„Sektory sú nemožne označené," sťažoval sa na Slávičie údolie. Lepšie by vraj bolo rozdeliť cintorín na menšie plochy a označiť ich podrobnejšie.
„Vždy hútam, či je to sektor XXIV alebo XXIII," povedala ďalšia návštevníčka. „Riadim sa podľa studne. Ak idem od plota a je tam studňa, som správne." Iní si pamätajú mená na okolitých hroboch, neobvyklé náhrobky či lavičky.
„Nemôžem sa pomýliť. Viem, že sa musím stále držať vľavo," povedal návštevník krematória. Jednotlivé sekcie označujú tabuľky, prechod medzi nimi šípky popri hlavnom chodníku. „Je pravda, že keď som tu dlhšie nebol, zmiatla ma zmena okolia. Pribudli nové náhrobné tabule, ale s tým treba rátať," dodal.
Budúcnosť s navigátorom?
Riaditeľ mestského pohrebníctva Marianum Miloslav Hrádek hovorí, že v budúcnosti by orientáciu malo uľahčiť vyhľadávanie hrobov cez internet. „Pripravujeme to na našej webovej stránke." Údaje spojené s konkrétnym hrobovým miestom sa budú dať zadať do navigačného systému.
Zatiaľ sa má meniť klasické značenie. Hotové je už na Martinskom cintoríne. Medzi hrobmi sa týči množstvo tabuliek s mapkou cintorína, červený bod ukazuje, kde človek práve stojí.
„Chceme takto upraviť všetky cintoríny, okrem tých s žijúcim architektom," povedal Hrádek. Návrh pre krematórium by mal preto robiť autor jeho projektu Ferdinand Milučký.
Žiadať o sprievod
„Nič mi to nehovorí, nevyznám sa v tom," komentuje les tabuliek na Martinskom cintoríne staršia pani. Muž, ktorý ide okolo, hovorí, že nad plánikom sa treba zamyslieť, ale nevie, ako by mohol byť zrozumiteľnejší.
„To sa vari ani nedá, ak tam nechcete zoznam mien, ktorý by sa musel každú chvíľu prepisovať."
Dvojica žien tvrdí, že novinku si nevšimli. Svoju cestu poznajú. „Cez sviatky tu naozaj ľudia blúdili, ale potom s nimi chodil správca. Doviedol ich, kam potrebovali," dodali. Hrádek povedal, že zamestnanci cintorínov s hľadaním pomôžu. Starších môžu na miesto aj privesť.
Hlúčiky to istia
Hovorí sa, že parížsky cintorín Pere Lachaise je najnavštevovanejší na svete. Turisti sem prichádzajú hľadať hroby slávnych. Kým zistia, ako to chodí, mnohí blúdia. Spleť cestičiek v rozľahlom kopcovitom teréne akoby nemala nič spoločné s plánikom cintorína, ktorý držia v ruke.
Onedlho však väčšina objaví lepšiu navigáciu. Z bezradného prešľapovania ich vytrhnú radostné zvuky hlúčika, ktorý sa tiesni okolo jedného z hrobov. „Aha, veď tu je Jim Morrison," vydýchnu si. Podobné skupinky dovedú aj k hrobu Edith Piaf či Marie Callas.
Tento orientačný štýl sa vyplatí aj na Starom židovskom cintoríne v Prahe. Návštevníci pri vchode dostanú mapku, ale na najslávnejšie hroby ich spoľahlivejšie upozorní tlačenica. Stratiť sa tu nie je kde, chodiť sa dá len po vyhradenej trase. Problém je skôr pri fotení. Náhrobok slávneho rabiho Löwa, ktorý mal stvoriť pražského golema, sa takmer nedá zabrať bez okolitého davu.
(dagu, dot)
