Krčmy a pohostinstvá
Kriváň. Mal atmosféru typickej proletárskej krčmy, stál vedľa hotela Dax pod železničnou stanicou. Okrem hotelových hostí bol obľúbeným miestom návštevníkov Bratislavy prichádzajúcich vlakom. Koncom šesťdesiatych rokov bol zbúraný spolu s hotelom.
Kysucký hostinec. Stál na rohu Lazaretskej a Dunajskej ulice, bol zbúraný v osemdesiatych rokoch, priestor dnes slúži ako parkovisko. Varili tu kapustovú polievku, ktorá sa po vypnutí chuťových senzorov a pri menšom sebazaprení dala zjesť.
Zverinec. Pajzel na stojato za rohom Alžbetky na Radlinského ulici, nemali tu dokonca ani splachovacie toalety. Čašník obsluhoval v teplákoch. Navyše pivo sa čapovalo pod čiaru a dym sa dal krájať.
Druhý a štvrtý perón. Krčma na Hlavnej stanici, kam sa presúvali smädní štamgasti z celej Bratislavy napriek tomu, že pivo bolo za neuveriteľnú korunu šesťdesiat.
Koník. Asi najšpinavšia krčma v Bratislave na rohu Dunajskej ulice a Dostojevského radu stojí dodnes. Stará atmosféra je fuč, dnes je to nóbl podnik.
Hasič. Lokál na Radlinského ulici mal výhodu, že sa dalo sedieť vonku, a keď vás nebavilo pivo, mohli ste ísť do kina Obzor hneď vedľa na ruský film.
Hron, podnik na Mierovom námestí. Pre Prešporákov a deti vždy Lerchner.
FOTO – ARCHÍV AUTORA
Kryštál bar. Podnik na Mariánskej ulici má trochu zavádzajúci názov. K baru to tu malo dosť ďaleko, ale otvorené bolo do rána a podávali výbornú fazuľovú polievku s údeným kolienkom za korunu šesťdesiat (priemerný plat v roku 1964 bol 1423 Kčs brutto). Bola to posledná zastávka všetkých bratislavských bohémov a obľúbený azyl flamendrov pred pobytom v posteli a vychytené miesto „panských jázd". Chudobným študentom dali k jednej polievke pokojne aj viac lyžíc. Obsluhovala tu blonďavá kočka s medzierkou medzi zubami, hotový anjel.
U Marešov. Plzenská pivnica na rohu Zochovej a Kozej ulice. Poznám ju však len z rozprávania rodičov.
Bistro Krym. Priťahovalo študentov a rôznych intelektuálov a umelcov, spisovateľov a hudobníkov, ale aj prostých bohémov. Pamätám si na čašníka zo starej školy, pána Šipického. Pracoval tu do svojich 85 rokov.
U Michala. Posledné miesto, kde sa dym dal krájať. V tomto malom priestore sa stretávali bratislavskí umelci a bohémi a eštebáci. Okrem intelektuálnych debát sa tu dali nabaliť pekné študentky a budúce poetky.
Obsluhovala tu fúzatá Gitka.
Perlička. Adresa na Michalskej ulici sa ešte aj dnes vkradne do mojich snov: držková s dvoma rožkami, pivo a... borovička! A najmä by som si to všetko doprial za úžasnú cenu desať korún.
Budvar. Stál na rohu Moskovskej a Strážnickej ulice. Pilo sa aj na ulici pred krčmou - postojačky. Domovský prístav vyznávačov českého piva.
Maďarská reštaurácia. Nachádzala sa na Hviezdoslavovom námestí. Vedúcim tu bol Emil Pažický, známy futbalista a kanonier na pohľadanie, najprv hral za Slovan, neskôr za Žilinu. Podávali sa, pochopiteľne, maďarské jedlá.
Pokračovanie nabudúce
- Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Juraja Šeba Zlaté 60. roky. Čitateľ sa spolu s autorom vráti viac ako o štyridsať rokov späť, aby spolu vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a možno aj originálnejšej Bratislavy. Autor sprostredkúva neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Spomína tiež mnoho vecí, na ktoré sa už zabudlo, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti i detaily života, ktoré už odvial čas.
- Najnovšie tituly edície: Mária Pötzl-Malíková - Bratislavský hrad za Márie Terézie, Peter Salner - Premeny židovskej Bratislavy 1945 - 1989, Igor Janota - Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy.
- Pripravované tituly: Juraj Šebo - Normálne 70. roky, Daniel Luther - Z Prešporka do Bratislavy, Viera Obuchová - Priemyselná Bratislava, Igor Janota - Povesti o bratislavských fontánach a studniach.
