Prvá kancelária v centre ide na slnko

STARÉ MESTO. Nehučia tu stroje, nič nesyčí a predsa tu vzniká elektrina. Centrum Bratislavy má od minulého týždňa prvú nenápadnú solárnu elektráreň.

Stačí jej len jedna plochá strecha a malý transformátor v kuchynke, pripomínajúci skôr bojler. V budove na Grösslingovej, kde elektráreň je, sídli Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a bývalé sovietske republiky.

Vo svojom portfóliu regionálnych projektov a národných programov sa zameriava aj na znižovanie dopadov klimatických zmien a presadzovanie zvýšeného využívania alternatívnych zdrojov energie.

Začínajú od seba

Na strechu treba vyliezť rebríkom. Celá sa leskne hladkými panelmi, ktorých je tu 170. Zostáva len ulička v strede na priechod. "Pozývame si sem návštevy," hovorí Jens Wandel, riaditeľ centra.

"Zistili sme, že nestačí, aby sme to ako agentúra OSN len hlásali. Musíme to tiež sami spraviť," hovorí Wandel. Na kanceláriách za dva roky vymenili všetky okná a menili aj osvetlenie za ekologickejšie. On sám má na ruksaku malé solárne panely, vďaka ktorým sa mu nabíja mobil. "Príde čas, keď urobíte všetko nutné, a zistíte, že treba ešte niečo. Pozreli sme sa na strechu a povedali sme si - to je príležitosť," vysvetľuje.

Hoci na solárnu elektráreň potrebujete deväť rôznych povolení, ako hovorí, nebolo to komplikované. „Oslovili sme slovenského odborníka, ktorý nám pomáhal, konzultovali sme to aj s hlavným architektom. Chceli sme si byť istí, že mesto nijako nepoškodíme. Utiahli sme si opasky, oddialili sme možno nákup nových počítačov a iných vecí a investovali sme 50-tisíc eur. Za štyri mesiace bolo všetko hotové."

Experimenty

Koľko elektriny vďaka panelom úrad získava, si môže riaditeľ kedykoľvek kontrolovať v počítači. Pritom je jedno, či slnko svieti, alebo je pod mrakom - stačí denné svetlo. „Je to asi desať percent našej spotreby. Pomer sa ale zrejme zvýši, ušetríme na nových žiarivkách a počítačoch, ktoré budú potrebovať čoraz menej energie. Experimentujeme."

Vyrobená elektrina sa odvádza do distribučnej siete, odkupujú ju elektrárne. „Zarobíme 44 centov za kilowatt. Dnes ak chcete elektrinu, musíte dovážať plyn alebo uhlie. Slnko je tu stále. A to nerátam uhlík, ktorý sme ušetrili. Ak ste trpezliví, je to vlastne dosť dobrý biznis. Napríklad, kým sa teraz rozprávame, zarobili sme euro," povedal.

Návratnosť celej investície je asi 11 rokov.

Malé veterné vrtule

Bratislavské Regionálne centrum je prvé z pracovísk OSN na svete, ktoré má takéto panely na celej streche. Wandel hovorí, že to neostalo nepovšimnuté. „Ohlásila sa už kancelária Rozvojového programu OSN na Srí Lanke, ktorá by sa chcela nami inšpirovať. Naučili sme sa ako to robiť a teraz sa o to chceme podeliť."

Solárnou elektrárňou sa to ale zrejme na Grösslingovej nekončí. „Náš „green-team" stále rozmýšľa, čo by sme ešte mohli zlepšiť. Páči sa mi, čo robíme, ale ešte stále to nie je dosť. Počul som, že niektorí skúšajú malé veterné elektrárne, navrhnuté pre mestské prostredie," hovorí riaditeľ. „Ak všetci budeme robiť, čo môžeme, môžeme dokázať mnoho. Niekto musí začať, nemôžeme všetci čakať, kým to iný spraví pre všetkých."