Nemám pocit, že sa stala chyba, ak v Bratislave dodnes neexistuje metro ani iný nosný systém hromadnej dopravy. Nikto za to nie je zodpovedný, tvrdí v rozhovore pre SME.sk generálny riaditeľ Bratislavskej integrovanej dopravy a šéf predstavenstva spoločnosti Metro Bratislava Alexander Ballek.
Vyštudovali ste dnešnú Ekonomickú univerzitu. Richard Sulík mi povedal: „Bola to električková škola, ktorú musel zvládnuť skutočne každý." Jej úroveň vraj v časoch jeho štúdia bola nízka. Máte rovnaký alebo iný názor?
Tieto tendenčné tvrdenia som počul aj na iné vysoké školy, pričom zbytočne dehonestujú prácu mnohých pedagógov, ktorí sa snažia. Tá škola mi dala samostatnosť a nadhľad, naučila ma pracovať s informáciou, hoci som v nej začínal ešte v socializme a končil v kapitalizme.
Ste na čelných pozíciách spoločností Metro Bratislava a Bratislavská integrovaná doprava (ďalej BID, pozn. autora). Ako sa cítite vo funkciách, platených z daní občanov? Bliká vám nejaké svetielko, týkajúce sa väčšej zodpovednosti?
Bliká ich oveľa viac. Vysvetlím to na príklade - ak chcem minúť povedzme 100 tisíc korún na niečo, čo sa mi zdá zaujímavé a potrebné, pričom to nebolo rok vopred odsúhlasené v rozpočte, vždy o tom musím presviedčať nadriadených, čo nie je ľahké. Proces, akým sa tu prijímajú rozhodnutia, je natoľko zložitý, až by ste neverili. Tých svetielok mi teda bliká toľko, koľko ich je na celej svetelnej rampe.
Nemám problém povedať, koľko zarábam, ale sú to citlivé dáta
Koľko na tých pozíciách zarábate?
Mám viac funkcií.
Stačia príjmy, na ktoré sa skladajú občania formou daní.
Do BID ma zavolali v čase, keď táto firma stála pred zánikom. Požiadavka na mňa znela, aby som v relatívne krátkom čase urobil niečo, čo sa inde vo svete kreuje niekoľko rokov, až niekoľko desiatok rokov. Robím teda krízového manažéra, ktorý má veci dotiahnuť správnym smerom, ale s obmedzeným časom aj rozpočtom. Môžem vám garantovať, že nezarábam ani polovicu, možno ani tretinu toho, čo zarábajú iní vrcholoví manažéri stredných podnikov.
Čiže koľko zarábate?
Už som vám povedal.
Nepovedal. Viac alebo menej ako 3300 eur, teda približne 100 tisíc korún?
Určite menej.
Viac ako 50 tisíc korún?
Určite menej ako 100 tisíc.
Prečo nepoviete konkrétnu sumu?
Nemám s tým problém, ale nejde o informáciu, s ktorou bežne chodím na verejnosť. Taký je môj prístup.
Nie je to čudné? Ide o významný post, platený z peňazí občanov.
Ani v okolitých štátoch nezverejňujú príjmy upratovačiek. Sú to citlivé dáta.
Aký príjem máte zo spoločnosti Metro Bratislava?
Tam som v pozícii predsedu predstavenstva, ktorému plat schvaľuje mesto ako akcionár, pričom ide o verejne prístupnú informáciu. Za pozíciu ekonomického a obchodného riaditeľa zase beriem menej, ako ste sa pýtali v prípade BID.
Hovoríte, že ide o verejne prístupnú informáciu. Aká je to suma?
Nemám s tým problém, ale neviem, či to bolo 14 tisíc korún mesačne alebo viac.
Metro je príliš nákladné
Mnohí majú pocit, že už samotný názov spoločnosti Metro Bratislava je paródiou. Existuje celé roky, žiadne metro tu nemáme a tak skoro ani mať nebudeme. Čo si o tom myslíte?
Vznik tej firmy je naozaj spojený s výstavbou metra. Postupom času sa však pôvodná idea dostávala do úzadia, pričom potreba riešenia nosného systému hromadnej dopravy v meste ostala. Spoločnosť dnes teda plní všeobecnejšiu úlohu ako v začiatkoch. Od prvopočiatkov firma pristupovala k problematike tak, že metro sa raz stavať bude, aj preto je v podstate pripravený celý koridor, cez ktorý by mali viesť trasy, mám na mysli napríklad výkup pozemkov. Či tade nakoniec povedie metro, električka, či iná časť nosného systému, o tom sa v súčasnosti rozhoduje na úrovni štátu a mesta. Existuje štúdia, ktorá odporučila viaceré možnosti. Hľadá sa tá optimálna.
Ktorá časť nosného systému sa preferuje?
Koľajová doprava, ale nie na báze metra, lebo tá je príliš nákladná.
So zámerom postaviť metro sa prišlo ešte za socializmu, potom sa celý proces zastavil. Úprimne - nebol celý ten nápad vzhľadom na počet obyvateľov a celú infraštruktúru nezmyselný?
Nemôžem komentovať rozhodnutia, ktoré sa udiali pred rokmi.
Ale môžete mať názor na to, či by Bratislava mala mať metro.
Je to otázka, ktorá desiatky rokov zamestnáva množstvo dopravných odborníkov. Nech poviem hocičo, nebolo by to rozumné, lebo to nie je doriešené. Keby boli rozhodnutia v prospech metra, už by sme ho tu mali.
Kto zlyhal, že ho nemáme? Spoločnosť Metro Bratislava, samotné hlavné mesto, štát...?
Je to komplexný problém. Niekde to jednoducho zahaprovalo a nie vždy sa dá problém identifikovať úplne presne. Okrem ekonomickej a dopravnej časti je tu istá politická nadstavba. Tieto často do seba nezapadli tak, ako bolo treba.
Čiže absencia politickej vôle a peňazí?
Keď to celé bolo pred podpisom, teda v štádiu záverečných príprav, mám pocit, že nejaké peniaze pripravené boli.
Musí sa to spraviť do roku 2013, dovtedy sa čerpajú eurofondy
Aká je aktuálna situácia? Kedy začneme jazdiť kultivovanejšie?
V súčasnosti má Metro Bratislava podpísanú zmluvu, ktorá je rozdelená na dve časti. Jedna hovorí o odstránení havarijného stavu Starého mosta, druhá o výstavbe prvej časti nosného systému hromadnej dopravy - od Šafárikovho námestia po Bosákovu ulicu. Aktuálne sa tiež rieši možnosť železničného spôsobu dopravy v meste s tým, že sa má pripraviť taký systém nástupíšť, zastávok, koľajového zvršku a vozňov, aby sa dalo po Bratislave cestovať mestským typom vlaku.
Časový horizont?
Neviem odpovedať, nie som odborník Ministerstva dopravy ani železníc. Som však pozývaný na rôzne podujatia, kde sa tieto záležitosti riešia. Na druhej strane chceme vybudovať systém aj mimo železníc, hovorí sa o takzvanom duálnom variante.
Čo to znamená?
Na jednom koľajovom zvršku by premávali vlaky, električky, alebo aj iné vozidlá. Mohli by jazdiť smerom do mesta, ale zároveň sa správať trebárs aj ako železničný vozeň.
Kedy to začne fungovať?
Už som spomínal analýzu, ktorá ponúkla viaceré možnosti, konkrétne štyri. Je v pripomienkovom konaní. Komisia potom vyberie najlepšiu možnosť tak, aby to občanovi prinieslo, čo očakáva - rýchlosť, bezkolíznosť, veľkokapacitnosť a kultúru cestovania.
Nebude to trvať ďalších 20 rokov?
Nie, lebo je to v štádiu záverečných diskusií. Okrem toho sa na to majú čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov, čo sa dá len do roku 2013. Tam kdesi je tá obmedzujúca hranica, do ktorej sa všetko musí vydiskutovať, navrhnúť, schváliť aj realizovať.
Neexistencia metra neznamená, že sa stala chyba
Realitou je, že sa premrhali roky a nosný systém hromadnej dopravy v Bratislave neexistuje. Kto by mal za to niesť zodpovednosť?
Hovoríte, ako keby sa stala nejaká chyba a niekto by mal byť za ňu zodpovedný. Ja nemám pocit, že sa stala chyba. Ak sa spraví nejaký projekt a predprípravné práce, pričom následne vysvitne, že to bude stáť priveľa peňazí a tak sa to stopne, je to chyba? Kde tam vidíte problém?
V tom, že sa vyhodilo množstvo peňazí a 20 rokov po revolúcii nemá mesto adekvátny systém hromadnej dopravy.
Lenže to nie je problém firmy Metro Bratislava.
To netvrdím. Pýtam sa len, kto nesie zodpovednosť.
Nikto, pretože nedošlo k žiadnej chybe. Keď raz niečo nemáte, lebo si to nekúpite, hoci ste to chceli, máte byť za to zodpovedný? Ja na nič také nevidím dôvod.
Máte aspoň víziu, kedy to začne normálne fungovať?
Myslím si, že pôjde o strednodobý horizont, teda o päť až desať rokov. Je to aj o tom, že ľudia musia nájsť spoločnú reč. Núti ich k tomu aj to, že v hromadnej doprave je menej a menej ľudí, pretože pribúdajú v tej individuálnej. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by sme na to mali adekvátnu infraštruktúru. Tá však nestíha reagovať na záplavu individuálnej dopravy, vďaka čomu vznikajú zápchy a kolízie. Na druhej strane treba povedať, že tie zápchy nie sú vôbec také veľké ako v iných metropolách Európy.
Slabá útecha.
To nie je útecha. Pracuje sa na tom, aby sa to odstránilo. A inak, už keď sa projektoval most Apollo, bolo jasné, že existuje nutnosť postaviť ďalšie dva mosty. Všetci to vedia, ale nie sú na to zdroje.
Jeden cestovný lístok, jeden cestovný poriadok, jeden organizátor
Nie všetkým je jasné, čo je to integrovaná doprava. Skúste to vysvetliť.
Na území celého bratislavského kraja fungujú rôzni dopravcovia - Dopravný podnik Bratislava, ktorý prevádzkuje MHD, k tomu existujú vlakové spoje a prímestské autobusy. Cieľ integrácie spočíva v tom, aby sa čo najviac ľudí vrátilo z individuálnej automobilovej dopravy do hromadnej. Výzvami sa to dosiahnuť nedá, preto treba ľuďom ponúknuť systém, ktorý sa im bude zdať výhodnejší oproti súčasnosti, teda že sa im po meste oplatí jazdiť hromadnou dopravou.
V integrovanej doprave teda ide o zjednotenie všetkých dopravcov tak, aby človek potreboval iba jeden cestovný lístok, jeden cestovný poriadok a jedného organizátora celého procesu. Nemal by tak premýšľať nad tým, akým druhom dopravy pôjde, koľko ho to bude stáť, koľkokrát prestúpi, či koľko bude čakať na zastávke na prípoj.
Ako to teda bude?
Tak, že si vyberiete trasu z bodu A do bodu B, kúpite si cestovný lístok, a začnete sa presúvať čo najvýhodnejším a najrýchlejším spôsobom s tým, že môžete použiť a kombinovať vlaky, prímestské autobusy aj MHD.
To ale znamená, že cestovné poriadky jednotlivých dopravcov musia logicky nadväzovať.
Samozrejme. Budú existovať takzvané prestupové miesta, ktoré by mali byť komfortnejšie ako dnes, ale s tým, že nasadnúť budete môcť na akýkoľvek druh dopravného prostriedku. K tomu sa pridá takzvaná taktová doprava, čiže človek si nebude musieť pamätať grafikon, lebo bude vedieť, že typ spoja X chodí každých Y minút v špičke a každých Z minút mimo nej.
Integrovaný systém dopravy je bežný v mnohých mestách na západ od Bratislavy. Nezaspali sme v tomto dobu?
Histórii sa utiecť nedá. Teraz tá vlna dorazila k nám a tak ju treba využiť. Nedá sa tiež povedať, že všade na západe to funguje a len u nás nie. Každý má niečo, čo sa postupne snaží vylepšovať. My sme začali v roku 2007, keď sa prijala koncepcia, predtým šlo len o taký myšlienkový kvas.
Mienku o kultúre cestovania v MHD tvoria nespokojní krikľúni
V akom štádiu sa teraz nachádzate?
Máme už navrhnutý komplexný systém, ktorý by mal byť nadčasový, pričom o mnohých veciach, ktoré navrhujeme, ostatní ešte len premýšľajú. Keď už sa pýtate, či sme nezaspali dobu, môžem povedať, že možno sme ju skôr predbehli.
V čom?
Integrované dopravné systémy vo svete vznikali tak, že jednotliví dopravcovia sa snažili zjednocovať. U nás takáto ich potreba neexistuje, takže s iniciatívou muselo prísť mesto a VÚC. Z tohto pohľadu sme rýchlejší, ako by si to vyžadovala samotná doba. Už som spomínal aj to, že dopravný kolaps v Bratislave nie je taký markantný ako v iných metropolách.
Nepozeráte na to tak trochu z opačnej strany? Hovoríte, že zápchy tu nie sú ako v iných metropolách. Nemali by sme sa snažiť, aby ich bolo ešte menej?
To sú prekrútené slová. Povedal som, že tu nebol tlak dopravcov zriadiť integrovaný systém a my ho napriek tomu pripravujeme. Keby sme čakali ako všade inde, tak by sa nič nerobilo. Mesto a kraj si však uvedomujú situáciu a snažia sa ju zmeniť.
Od občanov taký tlak neexistuje? To, že kritizujú úroveň cestovania v Bratislave, je známe, občas cestujú ako dobytok.
Nie je spravený prieskum o tom, koľko ľudí niečo vie o integrovanom systéme, teda ani o tom, či ho vyžadujú. Keby sme mali čakať na ich tlak, možno by sme ho zavádzali až o 20 rokov. Väčšina výčitiek voči kultúre cestovania doteraz stála na tom, že tu neboli nové autobusy, trolejbusy, vlaky, že staré sa kazili a podobne. To je len hardvér, ktorý aktuálne neovplyvním, musím však preň vytvoriť softvér, teda integrovanú dopravu.
No a k tomu dobytku... Neviem, či ste videli filmy o tom, ako vozili ľudí do koncentračných táborov. Práve to bolo vozenie, v súvislosti s ktorým možno použiť také prirovnanie. Dnes ľudia v Bratislave jazdia najnovšími autobusmi...
Cestujete niekedy v MHD?
Bývam pri električkovej trati, takže do mesta chodím električkou.
Mám na mysli aj autobusy a trolejbusy.
Raz za čas. Keď porovnám staré trolejbusy z mojich mladých čias s tými, čo jazdia teraz, je tam citeľný rozdiel. To isté platí pre porovnanie starých dymiacich autobusov so súčasnými modernými. Mienku o kultúre však tvoria nespokojní krikľúni. Musíte predsa uznať, že existujú aj spokojní cestujúci.
Lenže kultúra cestovania nie je len o nových vozidlách. Je aj o tom, či spoj nie je preplnený tak, že ľudia sú v ňom natlačení ako sardinky a v letných horúčavách im prichádza nevoľno, ako sú poprepájané linky, či vám šofér nepribuchne dvere pred nosom a podobne. Môžem vám fyzicky ukázať konkrétne linky, o ktorých pokojne poviem, že ľudí vozia ako dobytok.
Treba sa však pozrieť na trend, obmenu autobusov a podobne. Neviem, či ste niekedy počítali, koľko to stojí.
Autobusov, ktoré má problém Dopravný podnik nakúpiť transparentne?
Myslel som celkový trend. Štyridsať rokov sa tu do MHD neinvestovalo, jej modernizácia bola proti duchu nejakej politickej strany, takže zmena nejaký čas potrvá.
Modernizáciu nespochybňujem, každý vidí menej dymiacich autobusov a to, že pribudli ekologickejšie aj bezbariérové spoje. Len dodávam, že to nie je jediná vec, ktorá tvorí kultúru cestovania. Ak sa v lete nemôžete v preplnenom a rozhorúčenom autobuse nadýchnuť, je vám jedno, že je nový.
Rozdiel medzi novým a starým autobusom je viditeľný. Minimálne máte istotu, že vyštartuje a nepokazí sa, že pôjde v určenú minútu a podobne.
Kvalita bratislavskej MHD stúpa
Aby sme to uzavreli - kvalita bratislavskej MHD sa podľa vás zvyšuje?
Určite sa nezhoršuje.
Stagnuje alebo to ide k lepšiemu?
Nezhoršuje sa. Určite to ide k lepšiemu. Otázkou je, či to má dostatočné tempo. Nechcem dopravu dehonestovať, ale osobne ju považujem za veľmi ľahkú a prísne logickú vec.
V čom je ľahká?
V tom, že vzťahy v nej sa dajú pomerne presne určiť, na jej riešenie netreba mať žiadne komplikované vedecké tímy. Logika zase spočíva v tom, že ak v nej niečo spravíte, má to svoj následok. Do toho však vždy vstupuje aj istá ekonomická a politická nadstavba. Ak ekonomická povie, že „nemáme peniaze", tak ste vec „doriešili".
Kam smerujete?
Nie vždy môžete robiť iba to, čo by ste si žiadali, teda všetko v prospech cestujúceho, občas treba robiť aj iné veci.
Mám z vás trochu dojem, že ste pomerne nekritický človek.
Taká je moja filozofia, nemám čas sa utápať v žiali a v rozhodnutiach z minulosti.
To nie je vždy o žiali, ale o pomenovaní faktov.
Niekto vidí čiastočne naplnený pohár ako poloprázdny, ja ho vidím ako poloplný.
Otázkou je, či večný optimista dokáže presne identifikovať problémy.
To s tým podľa mňa nesúvisí, identifikácia problému nemá nič s tým, či ste optimista alebo pesimista.
Keď sa v preplnenom spoji neviete nadýchnuť a je vám zle zo smradu a tepla, dá sa na to pozerať ako na poloplný pohár?
Treba sledovať trend v celej MHD. Ten je pozitívny. Asi sa nemusíme sporiť o tom, že novšia vec funguje lepšie a spoľahlivejšie.
Lepšie len v prípade, ak tie spoje na seba adekvátne nadväzujú, ak majú linky logiku, ak nemeškajú, ak nemajú agresívnych vodičov a podobne.
A to je práve integrovaná doprava, čo je už nadstavba. Najskôr musíte mať ten hardvér, teda nové vozidlá.
Nebude sa cestovať drahšie, ale jednoduchšie
Vráťme sa k integrovanej doprave. Kedy začne fungovať?
Najskôr musíme v mestskom a VÚC zastupiteľstve schváliť regulatív, ktorý bude definovať, ako budeme cestovať, teda jednotnú tarifu. Dokumenty sú pripravené, schválené by mali byť do konca roka. Pod tarifou rozumieme štruktúru cestovného a aj jeho cenu. Pripravili sme to tak, aby sa necestovalo drahšie ako dnes, ale s tým, že všetko bude jednoduchšie.
Cena lístka sa bude odvíjať od počtu prejazdených kilometrov, od času stráveného vo vozidlách, od zón...?
To bola najväčšia výzva, ktorá sa riešila. Bratislavčania budú jazdiť zónovým spôsobom, pričom tarifa sa bude odvíjať od toho, v koľkých zónach sa budú pohybovať.
Jednotná tarifa na spustenie nestačí. Ste na to pripravení technicky?
Zo štrukturálnych fondov nakúpime nový odbavovací systém do všetkých vozidiel, teda označovače cestovných lístkov, palubné počítače a podobne. Týka sa to vlakov prevádzkovaných Železničnou spoločnosťou Slovensko, prímestských liniek známych ako Slovak Lines, ale aj vozidiel MHD prevádzkovaných Dopravným podnikom Bratislava. Systém však bude v budúcnosti otvorený aj pre iných dopravcov.
Fungovať to bude len v Bratislavskom samosprávnom kraji?
Na začiatku áno. Keď to bude zabehnuté, môžeme uvažovať o otvorení sa smerom na Trnavu, Rakúsko a Maďarsko. Chybou mojich predchodcov možno bolo, že do toho chceli zainteresovať všetko možné, platí však, že čím je model zložitejší, tým je menšia šanca na jeho zavedenie.
Ako to bude s informáciami pre verejnosť?
Chceme pripraviť informačné zabezpečenie, čo znamená, že cestujúci sa ľahko dozvie všetky nevyhnutné údaje. Na rozhodujúcich uzloch budú informačné tabule, ale aj predajné automaty s obrazovkami, ktoré budú nielen predávať lístky, ale aj informovať cestujúcich o všetkom, čo potrebujú.
V čom konkrétne, okrem toho, že mi postačí jeden lístok, bude integrovaný systém výhodnejší, ak budem chcieť cestovať povedzme z mestskej časti Vrakuňa do Pezinka?
V tom, že vaša trasa bude optimalizovaná. Cestovné poriadky všetkých troch dopravcov budú kompatibilné a budú na seba nadväzovať. Tým sa eliminujú aj čakacie lehoty, teda zbytočné prestoje. To je však práca na viac rokov, určite nebude všetko fungovať už budúci rok. Cieľom je, aby vedľa seba nejazdili povedzme preplnené spoje MHD s prázdnymi prímestskými linkami a podobne, ale aby sa to celé vyvážilo a nastavilo pre všetkých dopravcov čo najoptimálnejšie.
Kedy to pocítime?
Prvé dopravné optimalizácie by mali byť zavedené v roku 2010, určite však nie od 1. januára. Odhadujem to skôr na leto, lebo sa čaká na prostriedky zo štrukturálnych fondov. Mesto ani VÚC na to peniaze nemá.
Rozhovor bol autorizovaný, Alexander Ballek v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
