Až 16 z dvadsiatich ľudí zo sexbiznisu v prieskume potvrdilo, že v priebehu roka ich zákazníci nútili
k nedobrovoľnému sexu.
BRATISLAVA. Ľahká žena, šľapka a ďalšie pejoratívne označenia napovedajú, že tých, ktorí ponúkajú sex za peniaze, spoločnosť vylučuje na okraj. V množstve predsudkov sa často stráca fakt, že v sexbiznise pracujú ženy aj muži. Nikto pritom presne nevie, koľkí si u nás prostitúciou zarábajú.
„Na Slovensku neexistujú štatistiky. Nemá ich kto zhromažďovať, pretože téma sexbiznisu nie je v záujme žiadneho rezortu ministerstva," hovorí Soňa Pekarovičová z občianskeho združenia Odyseus.
„Zároveň na Slovensku sú, pokiaľ viem, okrem nás iba tri mimovládne organizácie, ktoré sa venujú téme pouličného sexbiznisu."
Obvykle sa nehovorí, aké je to, čo sa ľudovo nazýva najstarším remeslom, nebezpečné. Prieskum združenia Odyseus z roku 2007 naznačuje, ako často pri platených sexuálnych službách hrozí násilie. Počas dvoch mesiacov sa ho zúčastnilo 17 žien a traja muži.
Nebezpeční zákazníci
Pekarovičová hovorí, že 18 z nich označilo za skupinu, ktorá najviac ohrozuje ich bezpečnosť, zákazníkov. „Špecificky označili za problematickú skupinu agresívnych alebo nebezpečných zákazníkov."
Desiati považovali za ohrozujúcich náhodných okoloidúcich - mužov. Ďalší ako nebezpečných spomínali ľudí, ktorí podľa výzoru inklinujú k nacistickým ideológiám, opitých mladých mužov a príslušníkov mafie či inej násilníckej skupiny.
Pekarovičová povedala, že 16 z 20 opýtaných v čase prieskumu potvrdilo, že v období posledného roka ich zákazníci nútili k nedobrovoľnému sexu. Okrem nich to boli aj náhodní okoloidúci. Rovnako šestnásti v poslednom roku zažili fyzické napadnutie alebo ohrozenie. U deviatich z nich bol agresorom zákazník.
„Výsledky prieskumu demonštrujú vysokú mieru tolerancie k násiliu a nízke porozumenie s ľuďmi, ktorí pracujú v sexbiznise. Často sú im upierané práva, na ktoré majú legitímny nárok."
Upozornia na násilníkov
Združenie Odyseus s nimi pracuje na základe princípu predchádzania a znižovania poškodení. „V teréne zbierame informácie o agresívnych zákazníkoch, ktoré posúvame prostredníctvom informačných materiálov ďalej," povedala Pekarovičová.
Ak ženu, ktorá ponúka sexuálne služby za peniaze, znásilní alebo zbije jej zákazník, opíše ho, a tak sa o ňom dozvedia viaceré ženy.
„Tým pádom neposkytnú svoje služby zákazníkovi, ktorý by im mohol ublížiť, pretože ho podľa opisu spoznali."
Pri znižovaní dopadov, ak už došlo k násiliu, terénne sociálne pracovníčky napríklad sprostredkujú žene psychologickú pomoc. „Vždy ide o to, aby sme predišli alebo znížili dopad problému."
Sú to ľudia
Ľahostajný postoj spoločnosti k násiliu v oblasti plateného sexu dáva Pekarovičová do súvislosti aj s predsudkami. „Akoby sa zabudlo, že ľudia pracujúci v sexbiznise sú predovšetkým a v prvom rade ľudia. Napriek tomu, že by nikto s nimi nechcel meniť, ani to nebráni ostatným používať invektívy a neľudské hodnotenie."
Mnohé z predsudkov podľa nej podporujú médiá. „V zahraničí sa dokázalo, že ak píšu o tom, že niekto predáva svoje telo, nie sexuálne služby, tak to evokuje pocit, že si človeka možno kúpiť. Ak teda nechce poskytovať nejakú konkrétnu službu, ťažšie si to vykomunikuje so zákazníkom."
Ten totiž môže mať pocit, že si kupuje telo so všetkým a môže s ním robiť, čo chce.
„Mnohí si myslia, že ak niekto predáva sex, tak ho nemožno znásilniť. Predsa tomu, kto zaplatil za telo, to telo patrí. Nemusí rozumieť, že zrazu má človek, ktorý poskytuje sexuálne služby svoje hranice. Že poskytuje len niektoré sexuálne služby, nie všetky."
Pekarovičová hovorí, že aj verejnosť pri diskusii o znásilnení často tvrdí, že veď tí ľudia vedia, čo robia. A že nemajú sa čo sťažovať, keď sa rozhodli, že budú predávať sex. „Akoby sme si mysleli, že za to, že niekto predáva sex, zároveň musí automaticky znášať aj násilie."
Chrániť sa vraj majú hlavne sami
Polícia nepostihuje ponúkanie plateného sexu. Zasahuje, ak pri tom niekoho napadnú.
PODUNAJSKÉ BISKUPICE. Ženy, ktoré si zarábajú prostitúciou, polícia nechráni, ani ich neobmedzuje. Bratislavský policajný hovorca František Peczár hovorí o medzere v zákone, ktorý nepostihuje prostitúciu, ale len kupliarstvo.
„Polícia tu nie je preto, aby takéto ženy chránila. Musia si uvedomiť riziko, do ktorého idú," hovorí. „Ak by sa narušil verejný poriadok, určite okamžite zasiahneme."
Funkciu ochrancov plnia ľudia často označovaní ako pasáci. Zaužívaná predstava je, že ide o muža, ktorý ženám berie časť zárobku. Soňa Pekarovičová zo združenia Odyseus hovorí, že tento termín nevystihuje bratislavské podmienky. „Tu je to najčastejšie niekto, s kým osoba, ktorá poskytuje sexuálne služby, žije v spoločnej domácnosti, alebo sa pracujúci v sex-biznise ochraňujú navzájom."
Hovorí, že z 20 opýtaných, ktorí ponúkajú platený sex, má sedem dobré skúsenosti s políciou. „Existujú krajiny, kde sú príslušníci polície označovaní ako nebezpeční. Je veľmi pozitívne, že pri napadnutí alebo ohrození života by siedmi z 20 kontaktovali políciu."
Posledný medializovaný prípad sa stal koncom septembra na parkovisku pri Vlčom hrdle - mieste známom obchodovaním so sexuálnymi službami.
Litovský vodič kamiónu zadržiaval v kabíne 41-ročnú prostitútku, pretože ho vraj okradla. Oslobodiť ju pomohol vyjednávač. Peczár potvrdil, že vodiča kamiónu obvinili z trestného činu brania rukojemníka. Hrozí mu za to sedem až 12 rokov.
Hovorca nevedel, či oslobodená žena dostala psychologickú pomoc. Povedal, že na mieste boli záchranári, ktorí sú vždy pri podobných zásahoch. Myslí si však, že ak obeť nevykazuje psychické problémy a nežiada pomoc, psychológ sa nevolá. „Muselo by to byť s jej súhlasom."
Na uväznenú podľa polície upozornil náhodný okoloidúci. Neoficiálne sa hovorí, že to bol muž, ktorý k nej má blízky vzťah. Zistil, že mu žena chýba.
Peczár hovorí, že ľudí, ktorí ponúkajú platený sex pri Vlčom hrdle, nekontrolujú. „Ak povedia, že to robia z vlastnej vôle, nemôžeme proti tomu nič robiť." Pripúšťa, že miesto blízko policajnej stanice si mohli vybrať aj preto, že je bezpečnejšie. „Policajti chodia okolo, keby si všimli podozrivé osoby, preverili by to."
Represia nevyhnala platený sex z ulíc
Dosah nariadení, ktoré zakazujú ponúkať sex za peniaze, je obmedzený.
BRATISLAVA. V Bratislave je niekoľko miest známych tým, že sa tam kupuje sex - Panónska, Vajnorská či Slovnaftská. Menia sa len mierne.
Soňa Pekarovičová z občianskeho združenia Odyseus hovorí, že to súvisí s represívnymi opatreniami mestských častí. Nariadenie, ktoré zakazuje poskytovať a dožadovať sa sexuálnych služieb, platí v Novom Meste a Podunajských Biskupiciach. „Spôsobujú, že sa menia miesta, kde sa platené sexuálne služby poskytujú, ale nie že by ich predaj z ulíc zmizol," hovorí Pekarovičová.
„Či to pomáha, musia posúdiť obyvatelia," povedal hovorca mestskej polície Peter Pleva. V Novom Meste sa vraj obchod so sexom z ulíc presúva skôr do prenajatých bytov. Dosah nariadení je aj tak obmedzený. Postávanie pri ceste policajti nikomu vyčítať nemôžu. „Museli by sme ich prichytiť pri čine." Špeciálne kontroly nerobia, dodržiavanie nariadení sledujú pri bežnej službe.
Predaj sexuálnych služieb chcela obmedziť aj Petržalka. Hovorca mestskej časti Ľubomír Andrassy povedal, že ešte pri príprave nariadenia ich zastavil prokurátor. „Išli by sme nad rámec zákona. A ak by nariadenie situáciu neumožnilo riešiť, bolo by zbytočné."
