Krčmy a pohostinstvá
Mexiko. Drevená búda na kopci naproti stanovisku trolejbusov. Bola navštevovaná najmä študentmi z Horského parku, bola bližšie k internátu ako Funus. Zbúrali ju pri stavbe amfiteátra.
Cigánsky konzul. Stál naproti Ymke. Zbúraný pri rozširovaní Šancovej (predtým Malinovského) ulice.
U Albrechta. Na Červenom kríži sa občas ozýval hluk, hrali tam bigbít. Bola to romantická krčma na kopci so záhradou. Chodili sem hudobníci, študenti z Mlynskej doliny a, samozrejme, pekné baby. „Výletný hostinec u Albrechta.“ Neskôr sa zachovalo len torzo – krčma a terasa – zvyšok budovy slúžil na administratívne účely. Neskôr bol Albrecht aj na Mudroňovej.
Marína. Nachádzala sa v Starom pálenisku, približne tam, kde je dnes Prístavný most. Chalani z mesta sem veľmi nechodili. Keď som tu bol, vždy bolo natrieskané. Klientela bola zaujímavá, po boku robotníckej triedy tu mali svoje stále miesto doktori, inžinieri, slovom, pracujúca inteligencia. Beztriedna spoločnosť v praxi.
Podrum. Podnik na Špitálskej ulici veľakrát zmenil meno. Keď sa stal vedúcim Albánec Mehmet, premenoval sa na Albánsku reštauráciu. Podávali sa balkánske jedlá vrátane leskovačky, čo boli bravčové kocky na cibuli a paprike. V roku 1966 padol spolu s priľahlými budovami za obeť výstavbe Priora.
Mýtnik. Na Vazovovej ulici bola krčma s hudbou, dokonca aj s bigbítom. Otvorená do štvrtej rána, takže lákala všetkých nočných vtákov. Bola obľúbeným miestom Rómov, ktorí tu riešili problémy svojej komunity. Prezývali sme to Peruánske veľvyslanectvo.
Čašník Miki stačil na celú krčmu sám. Na toaletách mali zvláštne zariadenie pre šabľujúcich zákazníkov. V prípade akútnej potreby nebolo treba kľaknúť si k mise, príslušné zariadenie aj s držadlami bolo vo výške pŕs dospelého muža. Na svoju dobu prevratný vynález!
Merkur. Krčma na Jakubovom námestí bola svedkom častých potýčok medzi partiou z jakubáku a zvyškom sveta. Krčma IV. cenovej skupiny, kde človek dostal skôr po hube ako pivo. Bol som tam len päťkrát, a štyrikrát som dostal po papuli. Bolo tu dosť špinavo, preto dostala ľudový názov Špinavec.
Vanek. Stál na Štefánikovej ulici. K zabíjačkovým špecialitám sa tu podávalo kvalitné bratislavské víno.
U dežmára. Podnik s nižšími cenami na pešej zóne v centre mesta bol väčšinou obsadený tínedžermi a študentmi.
Lákadlom bol aj jeden z dvoch music boxov v Bratislave. Ten druhý bol v Carltone. Dali sa tu púšťať aj zahraničné hity. Zamilovaní sem chodili špeciálne pre Love Me Tender od Elvisa. Po dobrej večeri sme sa poprechádzali po korze a trochu odľahčili plný žalúdok.
Špecialitou bolo slivkové víno.
U partizána. Názov viechy na Radlinského ulici. Mala dobrú polohu, nachádzala sa na mieste, kde dnes odbočuje električka od Blumentálu smerom na Hlavnú stanicu. Zbúrali ju niekedy začiatkom osemdesiatych rokov.
Pokračovanie nabudúce
