Štátna ochrana prírody hovorí, že nemá vlastné priestory, mestská stanica v zoo skončila, lebo bola stará a mesto už nechcelo suplovať úlohu štátu.
BRATISLAVA. Tí, ktorí cez víkend alebo mimo pracovných hodín štátnych inštitúcií nájdu ranené chránené zviera, majú problém. Ako oznámili dobrovoľníci z Klubu stráže prírody, odkedy v Bratislave mesto zrušilo jedinú rehabilitačnú stanicu, kam sa zvieratá mohli priviezť, robia to, o čo by sa mal starať štát.
„Často sa stáva, že nám ľudia telefonujú, aby sme pomohli zranenému alebo vysilenému vtáčikovi. Do septembra sme im odkazovali, nech ho prevezú do zoo,“ povedal Ján Dobšovič z Klubu stráže prírody.
Stanicu však mesto zrušilo, lebo už bola nevyhovujúca a ďalej ju na vlastné náklady už prevádzkovať odmietlo. „Záchrana populácií chránených živočíchov nie je v kompetencii obce, ale štátu,“ povedala vtedy riaditeľka zoo Miloslava Šavelová.
Pri Piešťanoch
Najbližšia takáto stanica je teraz podľa Dobšoviča až v Ratnovciach pri Piešťanoch, a to je priďaleko.
„Je nemysliteľné, aby najväčšie slovenské mesto, ktoré je zároveň hlavným mestom, nemalo takéto zariadenie.
Dobrovoľníci takto zastupujú štát.“ Prejavilo sa to podľa neho pri prípade, ktorý sa stal pred týždňom cez víkend, keď sa bolo treba postarať o ranenú labuť v Chorvátskom ramene. Pracovníci obvodných úradov životného prostredia však cez víkend nepracujú a nepomohla vraj ani Štátna ochrana prírody.
Aj počas voľna
Prednosta obvodného úradu životného prostredia Patrick Lutter hovorí, že situácia sa po zrušení stanice v zoo skomplikovala. Snažia sa, aby v Bratislave opäť nejaká vznikla. „Robí sa na tom. Teraz sa to rieši tak, že zviera vezmeme do Bojníc, kde je štátna rehabilitačná stanica v rámci zoo,“ hovorí. Podľa neho sa ešte nestalo, že by nejaké chránené zviera zostalo na ulici.
Podobne reagovala aj Štátna ochrana prírody. „V Bratislave nemáme vlastné priestory na rehabilitáciu živočíchov,“ hovorí Ján Cibuľa, riaditeľ lokálneho centra ochrany prírody. Dodáva však, že aj napriek tomu, a hoci im to nevyplýva zo zákona, starajú sa o ranené zvieratá na úkor osobného voľna aj mimo pracovných dní.
Nie vždy to však ide. „Nemožno zovšeobecňovať podľa jedného prípadu.“ Odchyt aj starostlivosť pre takéto zvieratá podľa neho donedávna zabezpečovali sami, ale problém je teraz aj s tým – nie sú peniaze ani ľudia.
Jediné, hoci nie ideálne riešenie, je dnes podľa neho volať Slobodu zvierat, tá má zverolekára. Ochranári tvrdia, že od ministerstva životného prostredia budú žiadať okamžité riešenie.
Praha má záchranku
V Prahe problém s ranenými voľne žijúcimi zvieratami rieši nonstop zvieracia záchranka, spadá pod pražskú pobočku Českého zväzu ochrancov prírody. Za minulý rok podľa ČTK prijala 1114 pacientov, najčastejšie to boli holuby domáce, ježkovia a sokoly myšiare. Osud každého prijatého zvieraťa sa dá ďalej sledovať na webových stránkach. O prijaté živočíchy sa postarajú v národných záchranných staniciach, ktorých je v celej republike 23. Záchranka spolupracuje tiež so špeciálnymi zariadeniami na ochranu jašteríc a hadov alebo so zariadením Nyctalus – Pomoc netopierom, alebo Zdena Dvorská - Pomoc ježkom.
