Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
Likvidácia neperspektívnych skupín
Na bezpečnostnom odbore povereníctva vnútra už 12. apríla 1948 rozhodli o zatvorení hodinových hotelov a „niektorých nočných lokálov, najmä v lokalite podhradia a Vydrice“ a zároveň pripravili návrh zdravotných a mravnostných opatrení pre túto oblasť mesta. Zaháľačov, pasákov, tulákov a žobrákov, notorických pijanov, kartárov a hazardných hráčov, ale aj „požívačov omamných jedov (morfinistov)“ vyhlásili sa asociálne živly a začali proti nim „zákonný boj“.
Úradným nariadením zrušilo povereníctvo sociálnej spravodlivosti tzv. žobrácke licencie, čiže „povolenia k prevádzke žobravej hudby (flašinetmi, verklíkmi, ťahacími harmonikami v kaviarňach, hoteloch a nočných lokáloch)“ a úrady zobrali pod kontrolu lotérie a povolené zbierky milodarov.
Zrušili sa stávkové kancelárie a príslušníci národnej bezpečnosti rozohnali známe „hniezda“ hazardných hráčov v meste – hrali sa v nich najmä hazardné hry makkan a rezák. Nariadenie o likvidácii asociálnych živlov zmenilo po roku 1948 dovtedajší kolorit mesta.
Vydanie nariadenia o likvidácii tzv. zakrytej žobroty, medzi ktorú úrady mesta zaradili „ podomové ponúkanie menejcenných predmetov, predaj zápaliek a nemravných pohľadníc“ znamenal i koniec lacných Jožkov s ich drevenými krošňami, hrebeňmi, zrkadielkami, všelijakými „mačkažákmi – mačkami vo vreci“ a najmä s nezabudnuteľnými nožíkmi sarajevo, aj koniec andersenovských dievčatiek so zápalkami (Hansa Christiana Andersena vraj práve takéto stretnutie počas jeho návštevy Bratislavy inšpirovalo k napísaniu slávnej rozprávky Dievčatko so zápalkami), ba i koniec predavačov pôvabom epochy fin de siecle dýchajúcich ateliérových erotických obrázkov, ktoré si po jednom tajne od nich kupovali trinásťroční mestskí pubertiaci a vo vreckách dunajských námorníkov a krátko aj amerických vojakov, ktorí sem prichádzali zo svojej okupačnej zóny vo Viedni, mizli aj celé ich kolekcie.
Po všetkých týchto policajných opatreniach sa začal z tejto mestskej lokality rýchlo vytrácať ten „prepestrý svet“, ktorý na Vydrici v roku 1938 a v rokoch, keď býval na Vydrici, obdivoval akademický maliar Štefan Bednár.
Pokračovanie nabudúce
