Rokovať s primátorom Andrejom Ďurkovským budú novomestský starosta a predseda združenia Richard Frimmel, devínskonovoveský starosta a podpredseda Vladimír Mráz, petržalský starosta Milan Ftáčnik a záhorskobystrický starosta Vladimír Kubovič.
BRATISLAVA. O návrhu dodatku štatútu Bratislavy č.3 budú rokovať s bratislavským primátorom štyria predstavitelia Regionálneho združenia mestských častí (MČ) hlavného mesta SR Bratislavy.
Návrh bol stiahnutý z programu septembrového rokovania mestského zastupiteľstva. "Do návrhu dodatku neboli zapracované všetky pripomienky MČ, ktorými poukázali na rozpor medzi novelizovaným zákonom o hlavnom meste a návrhom dodatku štatútu," uviedla hovorkyňa združenia Alžbeta Klesnilová.
Rokovať s primátorom Andrejom Ďurkovským budú novomestský starosta a predseda združenia Richard Frimmel, devínskonovoveský starosta a podpredseda Vladimír Mráz, petržalský starosta Milan Ftáčnik a záhorskobystrický starosta Vladimír Kubovič. Združenie trvá na tom, aby na rokovanie MsZ bol predložený návrh dodatku, ktorý bude výsledkom dohody medzi mestom a MČ.
O navrhovanom dodatku mali mestskí poslanci rokovať už v júli, združenie však žiadalo presunúť tento bod na september. "Svoju žiadosť odôvodnilo tým, že v dodatku sa MČ určuje zodpovednosť za činnosti a úlohy, ktoré sú od 1. januára 2009 v kompetencii mesta, na druhej strane mesto štatútom neprenáša na MČ kompetencie, ktoré zo zákona patria do ich pôsobnosti, alebo do takýchto kompetencií vnáša obmedzenia," vysvetlila Klesnilová.
Z viacerých zásadných pripomienok MČ spracovatelia návrhu dodatku akceptovali len dve. Jednou je, že MČ nebudú potrebovať súhlas primátora na nakladanie s odpadom a druhou, že primátorov súhlas nebude potrebný ani pri zriaďovaní alebo zrušovaní základných a materských škôl. "Otvoreným problémom napríklad ostáva, že mesto v návrhu dodatku neprenáša kompetencie na MČ v prípade určenia zaujatia verejného priestranstva na miestnych komunikáciách III. a IV. triedy, ochrany drevín, obmedzené kompetencie na ne prenáša pri výrube drevín," povedala.
Návrh dodatku, ktorý bol predložený v septembri, neobsahoval ani nové pravidlá prerozdeľovania financií medzi MČ na rok 2010 a ďalšie roky. Na rokovaní rady združenia v júni sa starostovia zhodli na tom, že aj v budúcnosti by sa mala uplatňovať solidarita štyroch veľkých MČ voči siedmim malým, ich podiel však nebude vyjadrený konkrétnymi sumami, ale percentuálne. Podľa ich dohody by veľké prispeli malým MČ sumou vo výške troch percent z finančného balíka, ktorý by mali dostať po prerozdelení peňazí medzi mesto a MČ.
Rokovanie sa nebude týkať prevodu majetku mesta na MČ, pretože k tejto veci chýba vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, uzavrela hovorkyňa Klesnilová.
