Krčmy a pohostinstvá
Bulík. Tu sa stretával so svojimi kolegami-bitkármi z blízkeho okolia, tu sa dohadovalo, kto dostane nakladačku. Keď nebola na obzore žiadna bitka, mlátili sa medzi sebou, aby nevyšli z cviku.
Krčma u Bulhara. Malé krivolaké chodby a miestnosti s nerovnako vysokými stropmi, ideálne miesto na zablúdenie. Pri svojej prvej návšteve som tiež poblúdil a z toalety som sa vrátil o polhodiny, partia už bola preč a účet ostal na mne...
Praha. Typická krčma na Nedbalovej ulici, zvláštne bolo len, že ponúkali aj zákusky.
Ponorka. Stála na Tobruckej ulici, bola otvorená 1. mája 1968. Žiaden nóbl podnik, ale ani bežná krčma. Na stene sa vynímal zaujímavý nápis: So svetlým pivom k svetlej budúcnosti. Chodili sem najmä študenti z neďalekej univerzity. Ozaj, mali tu výborné domáce pagáčiky.
Slovák. Podnik v Mlynskej doline zanikol bez stopy. Podávalo sa tu jedlo. Klasika, černohorský rezeň so zemiakmi. Pamätám sa, že obsluhujúci čašník bol černoch. Stretávali sa tu najmä ľudia z televízie.
Stein. Pivovarská reštaurácia, eldorádo pivárov, sa zapĺňala najmä po futbalových zápasoch Slovana.
Fanúšikovia šli zo štadióna peši a Stein bol prvou zastávkou, kde pri pive podrobne prebrali celý zápas. Jedného z čašníkov sme volali Hneďprídem. Obyčajne mu to trvalo asi dvadsať minút.
Hajzl bar. Stál na Dunajskom nábreží približne tam, kde je dnes lodné nástupište. Pôvodný názov bol iný, zabudol som aký. Meno Hajzl bar vzniklo na základe príšerného smradu, ktorý bolo cítiť z blízkych toaliet.
Pamätám si, že práve tu som videl prvý sprej proti zápachu. Žiaľ, bol neúčinný...
La paloma (Smíchovský dvor). Nachádzala sa na Markušovej ulici (dnes je tu obchod s bicyklami) a mala neskutočnú atmosféru, chodili sem najmä herci a zamestnanci Novej scény, ľudia z televízie, vusáci (Vojenský umelecký súbor, ktorého členom bol Pavol Hammel, Lasica, Satinský a iní). V prednej časti bola reštaurácia a v zadnej bar, kde hrali známe rómske kapely. Hrával tu aj známy Ernest Oláh s bratmi.
Srdiečko. Bolo obľúbeným miestom miestnych Rómov na Trnávke, ktorí bývali v neďalekej kolónii. Typická cigánska krčma, do ktorej občas zablúdili aj gadžovia, ktorí neboli miestni. Takýchto prišelcov čakal zvláštny rituál, ktorý im mal zabezpečiť šťastie, bohatstvo a prosperitu, zvaný „khoro gadžo“. Prebiehal asi takto: gadža mierumilovne vyniesli na rukách von, čím viac gadžov vyniesli, tým lepšie. Mohol to byť stále ten istý. Nikomu sa neskrivil ani vlások na hlave. Boli radi, keď sa gadžo v zdraví vrátil, a rituál sa mohol opakovať donekonečna.
Aby sa gadžovia vyhli neustálemu vynášaniu, zaplatili kolo a mali pokoj.
Dodnes mám podozrenie, že nešlo o žiadny rómsky rituál pre šťastie, jednoducho chceli, aby im gadžovia zaplatili drink.
Pokračovanie nabudúce
