Rozličné druhy mýta a ciel v 18. storočí mali za následok mnohé sťažnosti a žaloby obchodníkov. Obchodníci protestovali aj proti tomu, že museli zaplatiť tridsiatok (tieto poplatky spolu s colným regálom – poplatkom či daňou za soľ, boli považované za majetok panovníka), aj keď doviezli menšie množstvo tovaru, napríklad v hodnote 20 zlatých, pritom šľachtici si mohli pre vlastnú potrebu doviezť tovar až v hodnote 100 – 200 zlatých bez poplatku.
Navyše od roku 1635 obchodníci museli platiť ešte aj poltridsiatok, ktorý bol určený na udržiavanie pohraničnej stráže proti Turkom.
Cisár Karol III. nariadil tovar dovážaný v rámci krajiny pre vlastnú potrebu oslobodiť od poplatkov a 16. októbra 1733 vytvoril tridsiatkový colný úrad so sídlom v Bratislave. Ešte v roku 1715 zrušil niektoré tridsiatkové úrady, zrušil vnútrozemské clá. Bratislavský tridsiatkový úrad sa stal hlavným úradom v kráľovstve a jeho nadriadeným orgánom bola dvorská komora vo Viedni.
Clá a mýta boli v tom čase totožné a tridsiatok – tricesima, bol poplatok, ktorý musel obchodník zaplatiť na hranici za tovar pri dovoze, vývoze či jeho tranzite. Obchodník dostal od úradu tridsiatkový lístok ako potvrdenie o zaplatení, po predaní tovaru ho úradu vrátil a ten ho prijal na vyúčtovanie pre dvorskú komoru.
Okrem Bratislavy najväčší príjem do štátnej pokladnice prinášali tridsiatkové úrady v Mošoni, Györi a v Komárne, čo dokumentuje význam dopravy a obchodných stykov po Dunaji.
Autor: združenie Devínska brána
