
Eva Petráková (Ona) a Jaroslav Černuška (Šaman) vo Svätení jari od Igora Stravinského. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
Šoth, takisto ako baletnú inscenáciu hosťujúceho Baletu Štátneho divadla Košice, ktorý predvedie Spomienky na Šmoka od Sergeja S. Rachmaninova.
Stravinského Svätenie jari je hudobná freska, zobrazujúca starodávny pohanský mýtus prebúdzania života. Na pozadí obetovania šamanom vybranej panny sa odvíja škála pohanských zvykov, iniciačných obradov a tancov, plných dychtivej túžby po živote. Dielo je hymnom na mladosť, dozrievanie a dospievanie, na večný kolobeh života.
Stravinskij sa narodil ako Rus, v emigrácii žil ako Francúz a napokon zomrel ako Američan. Premiéra Svätenia jari bola škandálom. Divošskou a nespútanou hudbou vyvolal autor búrlivo nepriaznivú reakciu. Avšak dielom, pri počúvaní ktorého nám dnes naskakujú zimomriavky, urobil prvý krok k modernej hudbe 20. storočia.
Requiem Giuseppe Verdiho je abstraktné dielo s nadčasovým obsahom, ktorého hlavnými postavami sú Život (I. Cierniková, I. Kačiaková, L. Macíková), Smrť (I. Holováč, J. Vasilenko), Žena (V. Henschová, E. Petráková) a Muž (M. Blahuta, J. Černuška). Verdi v diele zobrazuje ustavičný zápas človeka o život, aj jeho ustavičný strach zo smrti. Tá je niekedy náhla a bolestná, inokedy prichádza ako vykúpenie z utrpenia. Requiem vytvoril na princípoch nepretržitého hudobného dramatizmu takého vlastného obdobiu romantizmu.
Súbor tancuje toto dielo strhujúcim spôsobom, tanečníci neopúšťajú javisko a ich umenie je rovnako explozívne ako hudba.
„Ani jedno dielo, ktoré vraciam na scénu, nepredkladám v rovnakej podobe. Všetko sa vyvíja a mení - doba, tanečníci, tanečné umenie, diváci i ja ako tvorca,“ vyjadril sa o svojej práci choreograf Ondrej Šoth. „To, čo sa nemení, je naliehavosť nastoľovania základných otázok o zmysle života a umenia. História sa opakuje, no človek zostáva vo svojej podstate rovnaký. Opäť sme svedkami nezmyselných vojen, v ktorých sa beztrestne zabíjajú nevinní ľudia. Aká je cena života, koľko potrebujeme lásky, aké vzácne je ľudské pohladenie?“ (mi)