BRATISLAVA. V stredu 14. októbra uplynie 390 rokov odo dňa, keď v roku 1619 vodca protihabsburských povstalcov, sedmohradské knieža Gabriel Betlen, obsadil Bratislavu a zmocnil sa uhorskej koruny. Betlen držal mesto vo svojej moci v rokoch 1619-1621 a jeho povstanie bolo definitívne ukončené v roku 1626 Bratislavským mierom. Podnetom na Betlenovo povstanie bola nespokojnosť s absolutistickou a protireformnou politikou rakúskeho dvora.
Jedným z najťažších období v dejinách Slovenska bolo 17. storočie. Poznačili ho pokračujúce boje s turkotatárskymi vojskami, tridsaťročná vojna a protihabsburské stavovské povstania. Všetky povstania Bočkajovo, Betlenovo, Juraja Rákociho, Tököliho a Františka Rákociho priniesli útrapy najmä slovenskému ľudu. Uhorská šľachta bojovala za oslobodenie Uhorska spod habsburskej nadvlády, za náboženskú slobodu, ale predovšetkým za svoje vlastné šľachtické privilégia. Je paradoxné, že všetci, s výnimkou Františka Rákociho, sa v boji proti jednému nepriateľovi uhorskej samostatnosti, Habsburgovcom, spájali s jej druhým nepriateľom Turkami.
Hlavnou oporou absolutistických plánov Habsburgovcov bola cirkevná hierarchia, ktorá sa popri rekatolizačných tendenciách usilovala predovšetkým o navrátenie majetkov skonfiškovaných v Bočkajovom povstaní. Keď 23. mája 1618 v Prahe na protest proti politike viedenského dvora vypuklo české stavovské povstanie, jeho spojencom sa stal Gabriel Betlen. Tento deň sa považuje za začiatok tridsaťročnej vojny.
Koncom augusta 1618 šiel Betlen na čele 30-tisícovej armády do boja proti cisárovi Ferdinandovi II. Košice sa mu vzdali. Vydal tam manifest Querela Hungariae (Sťažnosti Uhorska), v ktorom vypočítal Habsburgovcom všetky nedodržané sľuby a záväzky. Betlenove vojská potom postupovali cez Spiš, Liptov a juhoslovenské stolice na západ, aby sa čím skôr spojili s vojskami českých stavov. K povstalcom sa pridali slobodné kráľovské mestá Prešov, Levoča, Bardejov, Sabinov a neskôr aj Košice.
Betlen dobyl Bratislavu 14. októbra 1619 a palatín Žigmund Forgáč odovzdal do jeho rúk uhorskú kráľovskú korunu. Postupoval ďalej na Moravu, spojil sa s vojskami českých a moravských stavov a spoločne tiahli na Viedeň. Cisárske mesto zachránil pred kapituláciou iba vpád Ferdinandovho uhorského spojenca Žigmunda Drugeta z Humenného, ktorý začal pustošiť mestá a územie patriace šľachte lojálnej k povstaniu. Betlenove vojská sa museli vrátiť na Slovensko a Viedeň už nebola ohrozená.
Na sneme v Bratislave v januári 1620 bola schválená konfederácia s českými stavmi a na ďalšom sneme v Banskej Bystrici v auguste 1620 zvolili stavy Gabriela Betlena za uhorského kráľa. Túto hodnosť však Gabriel Betlen prijal iba formálne, nedal sa korunovať. Celé Slovensko však bolo v Betlenových rukách. V tom istom roku uzavrel s Ferdinandom II. prímerie. Bola to osudná chyba: cisár ho využil na rozdrvenie českej šľachty v povestnej bitke na Bielej hore, čo potom uvoľnilo ruky cisárskym vojskám aj proti Betlenovi. Na Slovensku sa opäť rozpútali neľútostné boje, najmä o Bratislavu, Nové Zámky a banské mestá. Betlen sa usiloval o uzavretie mieru, ktorý bol 6. januára 1622 podpísaný v moravskom Mikulove. Betlen sa musel zriecť kráľovského titulu a bol povinný vrátiť mestá a hrady, ktoré zabral v Uhorsku. Získal však sedem východouhorských stolíc, medzi nimi aj Zemplínsku a Abovskú s Košicami, i kniežatstvá Opolské a Ratiborské v Sliezsku. Cisár mu taktiež udelil titul ríšskeho kniežaťa a sľúbil mu vyplatiť 50.000 zlatých na udržiavanie pohraničných pevností.
V rokoch 1623 a 1626 šiel Betlen znova do boja proti cisárovi, najprv ako spojenec nemeckých protestantov, potom dánskej protihabsburskej koalície. Cez Slovensko opäť pochodovala Betlenova armáda, v ktorej boli aj turecko-tatárske oddiely. Považie plienili žoldnieri cisárskych generálov, stredné Slovensko spustošili vojská dánskeho spojenca generála Mansfelda. Mier uzavretý 28. decembra 1626 v Bratislave medzi habsburským cisárom Ferdinandom II. a Gabrielom Betlenom zabezpečil náboženské slobody, stavovskú uhorskú ústavu a feudálne výsady šľachty.
Encyclopeadia Beliana, Encyklopedický ústav SAV, Bratislava 1999
Encyklopédia Slovenska, Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1979/1982
Kronika Slovenska, Dušan Kováč a kol., Fortuna print, a. s., Bratislava 1998
