Je až neuveriteľné, koľko ľudí má v neľahkých časoch hospodárskej krízy, keď treba obracať každý cent, odvahu ísť do toho a stať sa županom.
Voliči sú na tom inak. Aj tentoraz to vyzerá, že väčšina strávi rozhodujúcu sobotu pri telke.
Keby sa volil starosta či primátor, nepoviem, ale predseda samosprávneho kraja, regionálny poslanec? To je kto? Nie je to náhodou ten dobre zašitý župan, politik s istým príjmom, ktorý je navyše len jeden z jeho mnohých?
Keby sme sa voličov opýtali, čo má na starosti vyšší územný celok alebo aké okresy patria do ich župy, asi by boli odpovede chabé. Politológovia hovoria, že krajov je priveľa a nekopírujú žiadne historické členenie, s ktorým by sa mohli ľudia v regiónoch stotožniť. Snahy o zjednodušenie boli, ale, ako inak, nenašla sa politická vôľa.
Zatiaľ to v Bratislave vyzerá tak, že najvýraznejšou informáciou z kampane je dĺžka „a" v mene Branislava Za(á)hradníka. Teda, samozrejme, až po tom, či vôbec nejaká kampaň je.