BRATISLAVA. Kto šiel náhodou okolo, mohol si myslieť, že je v inom storočí. Keď sa v sobotu ráno začal v starožitníctve na Mýtnej ulici jesenný blšák, dvor zaplnili stoličky ako zo starých filmov, rádiá ako z múzea a stovky maličkostí, pre bežného človeka nepotrebných.
„Ten kolovrátok je za koľko?" pýtala sa jedna zo žien majiteľa obchodu. Ten jej sľúbil „urobiť cenu". „A toto zrkadlo nechceš?" pýtala sa ženy jej kamarátka. Reč bola o veľkom drevenom toaletnom stolíku so zrkadlom a zásuvkou za 430 eur. „Nie, to nechcem. Najprv si musím rozmyslieť, kam si dám toto."
Burza vždy na jeseň a na jar na Mýtnej. Starožitníctvo na dvor vyloží rôzny sortiment a tí, čo prídu, sa v ňom môžu preberať. Doslova.
Podobné blšáky sú popoulárne, pred týždňom zorganizovalo Múzeum mesta Bratislavy na Devíne burzu starožitností a prišlo na ňu vyše 20 predajcov a stovky návštevníkov. V ponuke napríklad boli aj busty Lenina alebo Gottwalda.
„To je Tesla!" tešili sa dvaja návštevníci pri pohľade na staré prístroje. „Nádhera!" vraveli si. „Tá trúbka by sa ti nehodila niekde?" obzerali si dve ženy starý hudobný nástroj. Staršia pani sa čudovala pri pohľade na škatuľu s pohármi a tanierikmi a nápisom Grátis. „To je naozaj zadarmo?" pýtala sa pre istotu starožitníka.
Podľa turistického sprievodcu Pavla Šimove, starožitníctvo a starinárstvo má v Bratislave tradíciu. „Zlatý vek, kedy sa veľa vecí dostalo do predaja, bol po vojne," hovorí. Vtedy po vysídlených obyvateľoch ostali staré predmety, k tomu sa pridali arizované majetky. „Tí keď videli, čo sa deje, chceli všetko rýchlo predať, čierny trh bol preplnený storočnými vecami," povedal.
Podobná bola situácia v 50. rokoch, keď sa začali komunistické konfiškácie. „Starobylé zariadenia, napríklad lekární, sa rozpredali. Tak sa napríklad stratila časť interiéru z lekárne u Salvatora na Panskej."
Medzi vojnami bolo v meste mnoho starožitníctiev a starinárstiev. „Mali vraj vynikajúcu atmosféru a aj keď ste nič nekúpili, aspoň ste sa porozprávali s majiteľom." Mnohé obchodíky boli hlavne v židovskej časti mesta.
Starožitnosti sa už nenakupujú bezhlavo
Nakupuje sa inak, kupci sú dnes opatrnejší. Napriek miernym poklesom stále letia diela slovenskej moderny. Najťažšie sa predáva starý nábytok.
STARÉ MESTO. Obchod so starožitnosťami dramaticky finančnú krízu necíti, zhodujú sa starožitníci z Bratislavy. V meste, kde ročne tisíce turistov vchádzajú do obchodíkov s nábytkom, obrazmi a starým porcelánom, je stále vyše dvadsať prevádzok.
Viliam Šimek sa starožitnosťami zaoberá 30 rokov, ako hovorí, prvých 18 rokov ako zberateľ, zvyšok ako profesionál. „Cítim pokles, ale túto prácu robím rád," povedal. Má dva obchody, na Mýtnej a pri Redute, ale okrem toho ešte aj iné aktivity, aby sa uživil. Predaj veľkých kusov ako nábytok podľa neho stagnuje, ale ako hovorí, v dnešných časoch len treba nájsť primeranú formu predaja. „Ideme dolu s cenami," povedal.
Oproti 90. rokom sa kvalita predáva horšie. „Ľudia sú opatrní. Ale kto to robí poctivo, udrží sa."
Moderna sa neohreje
Žofia Murgašová, ktorá má obchod na Michalskej ulici v centre, je optimistická.
„Keď som začínala, bolo ťažko, ale nedá sa o tom hovoriť ako o mliekarni, že obchod klesol. Viem, ktoré mesiace sú dobré a ktoré zlé," hovorí. Odpozorovala však, že veľký pokles bol vo februári. „Spájam to s novou menou. Ľudia sa asi báli nakupovať a čakali." Leto bolo podľa nej dobré. „Veľmi dobre sa stále predávajú obrazy slovenskej moderny. To okamžite odíde."
Murgašová si to vysvetľuje zákazníkmi. „Táto komodita je trocha iná. Naši návštevníci sú solventnejší, nepatria medzi tých prepúšťaných."
To povrdzuje aj Jaroslav Krajňák, ktorý má internetové starožitníctvo a založil aj aukčnú spoločnosť. Je aj súdnym znalcom na pravosť starožitností. „Najžiadanejšie je výtvarné umenie. Potom strieborné veci a kvalitný porcelán. Nábytok sa momentálne predáva iba sporadicky," povedal. Navyše každý z obchodov sa na niečo špecializuje, takže si veľmi nekonkurujú.
Noví boháči
Všetci traja sa však zhodujú, že zlaté časy sú už za nami. „V 90. rokoch bol boom. Išlo o ceny. Vykupovali nás zahraniční, teraz sa tie ceny vyrovnali," hovorí starožitníčka.
Krajňák si myslí, že vtedy bolo priam ideálne nakupovať a odkladať do depozitu. „Bolo tu veľa rýchlozbohatlíkov, ktorí si nevážili peniaze a nakupovali bezhlavo. A v tomto období boli aj starožitnosti ako nový snobský sortiment in."
Dnes, keď je starožitníctiev veľa, podľa neho nie každý rozumie tomu, čo predáva. Burzy zaplavili repliky. „Kupci sú zhrození, keď ich po požiadaní o vystavenie znaleckeho posudku musím schladiť - že vlastne nie je čo posudzovať. Možno aj preto sú už kupci starožitností opatrnejší pri investovaní."
Chce to aj cit pre umenie
Na podnikanie v tomto smere treba viac ako len obchodného ducha. „Chce to cit a intuíciu. Nemôžete hocičo kúpiť a za hocičo predať. Musíte poznať umelecké štýly, vyznať sa v umení," hovorí Murgašová. „Predmet vo vás musí okamžite zapáliť iskru nadšenia i romantiku. Mnohokrát mi vyčítajú moji blízki, čo som na tom videl pri kúpe. Aby to však pochopili, potrebujú určitý čas," hovorí Krajňák.
