BRATISLAVA. Pozrieť sa na rovinatú krajinu v okolí Dunaja pod Bratislavou už možno nielen z lietadla či balóna, ale aj priamo zo zeme. Hoci na brehoch najväčšej rieky na Slovensku žiadne prirodzené pahorky ani kopce nie sú, v predchádzajúcich rokoch tam vznikli umelé. Z Dunaja totiž vodohospodári vyťažili tisíce ton štrku a keďže sa neodvážal plynule, navŕšil sa do niekoľko metrov vysokých kôp.
"Polovica je už predaná a na zvyšok hľadáme vhodného odberateľa," priblížil ďalšiu budúcnosť štrkových kopcov na ľavej strane rieky Ivo Dvořák z bratislavského odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zatiaľ nevedel odhadnúť, kedy sa predaný štrk začne v hojnejších množstvách aj odvážať. Nateraz je preto niekoľko stoviek metrov dlhý pás štrkových kopcov k dispozícii cyklistom či ďalším zvedavcom, ktorí zvyknú túto oblasť navštevovať. Kopa štrku stojí aj na pravej strane Dunaja, je však menšia než na opačnom brehu.
Ťažba štrku pod Bratislavou pokračuje aj v súčasnosti, pretože Dunaj ho prináša neustále a pre plavbu lodí je podľa Dvořáka pomoc bagra nevyhnutná. Ďalšie rozrastanie sa štrkového "pohoria" však očakávať nemožno, poznamenal. "To, čo sme vyťažili tento rok, sa nám hneď aj podarilo predať," dodal.
Bagrovanie Dunaja prebieha nielen medzi hlavným mestom a vodným dielom Gabčíkovo, ale aj nižšie po prúde rieky. Niekdajší minister životného prostredia Ján Chrbet (SNS), pod ktorého spadala aj starostlivosť o plavebnú dráhu rieky, v minulosti vyzval maďarskú stranu, aby Slovensku časť nákladov na ťažbu štrku preplácala. Maďarsko totiž v 90. rokoch minulého storočia odmietlo postaviť plánovanú priehradu v Nagymarosi, pričom tá mala nadväzovať na gabčíkovské vodné dielo. Práve pre chýbajúcu hrádzu v Nagymarosi je hladina toku nižšia, než sa očakávalo a koryto sa bagruje, tvrdilo ministerstvo.
