BRATISLAVA. Cyklistom v hlavnom meste stále chýba napojenie niektorých mestských častí na centrum, tak aby sa bezpečne prepravili do práce. Nedokončené sú aj úseky vyťažených cyklistických ťahov. Koncepciu cyklotrás pritom schválilo mestské zastupiteľstvo už v roku 1993.
„Budovať cyklotrasy v Bratislave je zložité," hovorí Katarína Szabová z mestskej organizácie Správa telovýchovných a rekreačných zariadení. STaRZ má na starosti medzinárodné a mestské cyklotrasy. „Problémy súvisia s majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov a boomom v doprave." Vlastníci pozemkov nechcú, aby cez ne viedli cyklotrasy a na existujúcich cestách nie je priestor pre samostatné cyklochodníky.
Szabová hovorí, že preto vzniklo lepšie napojenie na rekreačné cyklotrasy, ktoré vedú cez hrádze či Železnú studienku a lesopark. Napriek tomu k problémovým projektom patria nedokončené úseky obľúbených rekreačných trás - Moravskej a Dunajskej cyklistickej cesty.
Devínska má viac problémov
Moravskej cyklotrase, ktorá smeruje spod Nového mosta do Devína a ďalej pozdĺž rieky Moravy, chýba úsek na nebezpečnej Devínskej ceste. Nedávno tam sprístupnili tristo metrov trasy na časti protipovodňovej hrádze.
Vysúťažiť by sa mal projekt na úsek po kameňolom.
Szabová povedala, že je na zváženie, či by nebolo výhodnejšie zrekonštruovať celú komunikáciu a pritom na nej vybudovať nové cyklistické chodníky. Cyklocestu inak môžu predražiť oporné múry.
Problém je aj v prepojení cez ostrov Sihoť. „Jednou z alternatív bolo jeho premostenie," hovorí Szabová. „Je tam veľa záujmov, ktoré sú proti cyklotrasám. Zápasíme s tým asi štyri roky." Bránia sa vodárne, vodohospodári aj ochranári. Argumentujú vodným zdrojom a záplavovým územím. Mesto sa vraj budúci rok pokúsi vyjednať ďalšie riešenie.
Mohlo to byť inak?
Na Medzinárodnej dunajskej cyklistickej ceste, ktorá vedie po pravobrežnej hrádzi Dunaja cez celú Petržalku až po Gabčíkovo, chýba časť na Viedenskej ceste.
„Pracujeme na nej od roku 2001. Zdržalo nás budovanie protipovodňovej ochrany," povedala Szabová. Trasu by mali dokončiť na budúci rok. Mestskí poslanci na minulotýždňovom zastupiteľstve schválili, že mesto bude na dokončenie trasy žiadať európske peniaze.
Na verejnej diskusii počas týždňa mobility cyklisti poukazovali na nezmyselné trasovanie cez Viedenskú.
„Umiestnenie sa riešilo dva roky, toto bol záver všetkých dotknutých," reagovala Szabová. Cesta je už niekoľko dní jednosmerná. „Keby sa o tom uvažovalo vtedy, bolo by to iné." Zmena na jednosmerku sa vraj cyklistov nedotkne, budú jazdiť po svojom chodníku.
Ťažká orientácia
Na diskusii odzneli aj sťažnosti na to, že v meste chýba značenie, ktoré by navádzalo na jednotlivé cyklotrasy, informačné tabule na hraniciach či na Hlavnej stanici.
Szabová reagovala, že Hlavná stanica patrí pod správu Starého Mesta. „Mapy sme mali pri Bergu, pod Mostom Lafranconi a pod Prístavným mostom," povedala. „Boli tam informácie v troch jazykoch, ideme ich opravovať."
Vlani STaRZ na údržbu minul vyše 13-tisíc eur, najviac na petržalskú hrádzu. Tento rok mal neočakávané výdavky na čistenie Moravskej cyklotrasy po záplavách a víchrici.
Pre cyklistov, ktorí bratislavské trasy dobre nepoznajú, môže byť problém aj zohnať mapu. Mapa na stránke cyklotrasy.sk, ktorú aktualizuje STaRZ, sa dá vytlačiť len po častiach. Cyklisti si môžu kúpiť program, ktorý im trasu naplánuje alebo cyklosprievodcu s výletmi do okolia Bratislavy. Podieľalo sa na ňom združenie CykloEko a predajňa Green bike, ktorá knihu aj predáva.
;)
Čím menej bufetov, tým menšia tlačenica
Padla. Zatiaľ nie moja spolujazdkyňa, ale pracovná doba. Rýchlo beriem batoh. Smer jasný. Hrádza. Tak, síce nesprávne, voláme pôvodne inžiniersku stavbu proti povodniam. Na šport určená nikdy nebola.
Vydržíme aj náročnú cestu preplnenou sedemdesiatkou a po zastávkach s optimistickými názvami - Pálenisko či Čierny les, sme v cieli. Slovnaft. Práve tu nachádzame relax a kus prírody. „Absurdné, že práve sem chodíme športovať," hovorí kamarátka. „No na petržalskú hrádzu ma už nedostaneš."
Na úseku začínajúcom od Starého mosta sa totiž razí celkom iný trend. Prežiť! Pri našej poslednej jazde sme mali na mále. Najskôr zápcha, kolízia a nakoniec zrážka. Letný víkend sa tu podobá dopravnej špičke.
Zdanlivou výhodou je, že radary rýchlosti tu neexistujú. Každý fičí svojím tempom. Na trati kľučkuje pomedzi prekážky. Kde-tu mamičky s kočíkmi, psičkári so svojimi miláčikmi či nepovolené autá. Jediným pravidlom ostáva veľakrát chýbajúca tolerancia.
V strehu treba byť najmä v blízkosti bufetov - pre mnohých cieľ jazdy. So vzďaľovaním sa od centra klesá však počet oboch. Medzi ľuďmi a bufetmi totiž funguje priama úmera.
Lucia Tkáčiková
Najviac ľudí stále využíva petržalskú hrádzu. Začína sa pri Starom moste a končí sa až v Gabčíkove. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Po Čunove sa hrádza mení na príjemnú, poloprázdnu. Ľudí aj bufetov je menej. FOTO SME - MNK
Polícia to vidí inak
Cyklotrasa Trenčianska je stále bez kolaudácie. Polícia tvrdí, že spôsobuje priveľa problémov.
RUŽINOV. Od minulého roka sa cyklisti z Bajkalskej môžu napojiť na cyklotrasu cez Trenčiansku ulicu. Vznikla v stredovom páse, kde vodiči každé ráno bojovali o miesto na blate.
Cyklisti tadiaľ jazdia, ale kolaudácia stále neprebehla. „Nemáme súhlas Krajského dopravného inšpektorátu," povedala Katarína Szabová z mestskej organizácie STaRZ. „Všetko sme robili podľa projektu, ktorý dopravný inšpektorát schválil." Problém vidí v loby okolitých podnikov. „Od cyklistov máme dobré reakcie."
Bratislavský policajný hovorca František Peczár povedal, že po sťažnostiach obyvateľov tu Krajský dopravný inšpektorát dlhodobo sledoval dopravnú situáciu. Zistil, že uzavretie prejazdov cez stredový pás „vážne narušilo pôvodné smerovanie dopravných prúdov". Vodiči musia odbočovať alebo otáčať sa na vzdialenejších križovatkách. polícia tento stav považuje za neprípustný.
„Dospeli sme k záveru, že cestička pre cyklistov na Trenčianskej nie je súčasťou žiadnej cyklotrasy a cyklisti ju využívajú minimálne," tvrdí Peczár. „Prispieva k tomu aj fakt, že voľba bicykla ako alternatívneho druhu dopravy a využívanie cyklotrasy nie je permanentné v každom ročnom období a nepriaznivé poveternostné podmienky v zásade neumožňujú využitie tejto dopravy."
Szabová hovorí, že problém je aj v iných častiach mesta. Na cestách napríklad väčšinou nie je miesto na budovanie samostatných cyklochodníkov v šírke, akú žiadajú policajti.
Dagmar Gurová
