Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu aj Vydrica s hriešnou tvárou.Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
V tábore padlých žien
Novácky tábor zároveň plnil – v duchu komunistickej ideológie – aj prevýchovnú funkciu.
Preto mal od roku 1949 dobre vybudovaný osvetový referát, ktorý v tábore zariadil knižnicu (bola otvorená od 19. do 20. hodiny a mesačne si z nej zaradení muži vypožičali priemerne 165 kníh, ženy len 55), prichádzalo tam pojazdné kino a premietali sa v ňom filmy, ktoré v tom čase bežali aj v normálnej distribúcii, napr. Varúj,
Zem spieva, Čapajev, Syn pluku, Divá Bára a ďalšie.
V prísnej táborovej izolácii
Podľa osobnej inštrukcie povereníka Okáliho sa prevýchova prostitútok mohla dariť „len za ich prísnej izolácie od mužského osadenstva tábora, vrátane príslušníkov strážneho oddielu“. Preto bol pre prostitútky vyčlenený ohradený priestor v prvom objekte TNP a len v ňom sa mohli voľne pohybovať. Prístup k nim mal len správca tábora, táborový hospodár, osvetový referent, lekár a ošetrovateľ. Stráže sa mohli pohybovať len okolo ohrady. Strava sa im vozila ku vchodu do oddelenia a ich hlavnou dennou náplňou bolo preškoľovanie sa za krajčírky, šičky bielizne a jednoduchých záster (fertúch), čo sa dialo pod odborným dozorom majsterky z Odevy.
Osvetová činnosť, ako som už uviedol, sa diala spoločne s mužmi, ale na nacvičovanie pásiem a spoločných recitácií na rôzne komunistické výročia prichádzali prostitútky zo svojho oddelenia v zovretom útvare a rovnako, po prepočítaní a pod dozorom vedúcej ženského oddelenia sa aj vracali do svojej barakovej izolácie.
Nasledovali dlhé bezútešné noci bez chlapov – čo si najmä staršie remeselníčky lásky vcelku pochvaľovali!
Povereník Okáli pripravil s odborníkmi z oblasti osvety a psychológie akýsi stručný projekt ich socializácie. Konštatovalo sa v ňom, že „príčiny, prečo sa tieto ženy oddávajú prostitúcii a majú úplne negatívny postoj k užitočnej práci, korenia prevažne v neblahých sociálnych pomeroch za bývalých režimov.“ Z toho vyplynul optimistický názor, že „problém prostitúcie je riešiteľný a ide len o to, aby padlým a pomýleným osobám bol metodickou mravnoosvetovou a pedagogickou výchovou vštepovaný zmysel pre socialistické nazeranie na svet.“
Pokračovanie nabudúce
