Niektoré heslá dnes zákonite vzbudia úsmev a síce sme neverili tomu, čo hlásali, no stoja za to, aby sme si ich pripomenuli. Niektoré uvádzam s autentickými doplnkami ľudovej umeleckej tvorivosti.
Nech mier orie naše polia! Rukou dopísané: My sa na to môžeme vys...
Svetu mier! Heslo, ktoré nechýbalo azda na žiadnom kravíne.
Veda – výskum – vývoj – výroba! Kam to viedlo, vystihol film Pelíšky: „Kde asi súdruhovia z NDR spravili chybu?“
Kultúrne cestovať, kultúrne žiť! Heslo na konečnej autobusov na Šafárikovom námestí.
Uvedomelý občan nepľuje! informovalo heslo v nemocnici na Bezručovej ulici, chcel som ho ukoristiť, bohužiaľ ma niekto predbehol.
Ani zrno nazmar! vylepšené na Ani zrno, nazdar.
Rozkážeme vetru, dažďu! nepochádzalo zo sveta rozprávok, v jeho mene sa budovali fabriky, elektrárne či priehrady.
Od februára 1948 k šťastnej budúcnosti! Pomôžu nám k tomu ovocné poháre, šľahačka a cukrovinky!
RAJ, krčmy, vinárne a reštaurácie
Krčmy a pohostinstvá
Reštaurácie a jedálne (RAJ) bol názov podniku, ktorý spravoval všetky reštauračné zariadenia v Bratislave. Krčmy zneli príliš kapitalisticky, tak boli premenované na pohostinstvá.
Napriek novému menu krčmy ostali krčmami. Reštaurácií a pohostinstiev bolo v Bratislave neúrekom.
Pohostinstvá boli akýmsi lokálnym parlamentom, strediskom, takpovediac kultúrno-spoločenským alebo komunikačným centrom, kde sa pretriasalo všetko možné: rodinné problémy, robota, futbal, politika.
Dohadovali sa nové hudobné projekty a aj vtedajší velikáni slovenského bigbítu patrili do tohto svojrázneho prostredia.
Hovorilo sa, že kto sa chcel dozvedieť pravdu, mal ísť do krčmy alebo k holičovi. Z pohľadu modernej psychológie to bola osobitná forma duševnej a sociálnej psychohygieny. Zaujímali ma najmä miesta označené ako IV. cenová skupina. V týchto krčmách bolo možné napáchnuť človečinou, dalo sa tam skryť pred úzkostlivým dohľadom rodičov, frajeriek, voľne fantazírovať a – čo nie je celkom nepodstatné – zapiť to dobrým trúnkom.
Každá krčma mala svojich štamgastov. Takýto jedinec poznal celý kolektív krčmy, oni poznali jeho zvyky a požiadavky. Bolo nepísaným pravidlom, že raz ročne mohol štamgast konzumovať zadarmo. Mal prístup aj na miesta, kam mali ostatní vstup zakázaný. Nie nadarmo sa vravelo: „Povedz mi, kde piješ, a ja ti poviem, kto si.“
V krčmách sa uzatvárali kamarátstva a bolo tam veselo. Jeden známy, ktorý zo zdravotných dôvodov nemohol piť, sa mi posťažoval, že odkedy prestal chodiť do krčmy, stratil všetkých kamarátov. Pilo sa najmä čapované pivo, z tvrdého alkoholu borovička, rum, vodka, tí fajnovejší koňak a džin. Obľúbená bola kofola s rumom, pivo s borovičkou či vodka s džúsom. Zaručená opica: ďalší deň sa začínal haringmi alebo kapustovou polievkou.
Pokračovanie nabudúce
