Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
Prvé ťažkosti „definitívneho riešenia“
Osobitný pracovný tábor pre ženy bude zriadený po Novom roku, aspoň prípravné práce sú v tomto smere už v behu. Avšak i v tomto špeciálnom tábore pre ženy budú prostitútky osobitne oddelené.“ Hrozilo teda odloženie odsunu vydrických prostitútok do tábora a – ako naliehavo zdôrazňuje prednosta NB, „týmto neočakávaným obratom vo veci prichádzam do veľmi chúlostivej situácie, t. j. neostávalo by iné než zadržané prostitútky a kupliarky prepustiť na slobodu. Tým by sa však stal úplne iluzórny celý výsledok vykonanej razie, tiež by sa mohlo stať, že by verejnosť, ktorá tento zákrok uvítala, celú vec dobre nechápala.“
Na list prednostu ÚNB Okáli perom napísal „Videl“ a hoci niekto z jeho sekretariátu dopísal známe úradnícke a/a, Okáli vec rozhodne ad acta neodložil. Práve naopak. Hneď na druhý deň sa vybral do Tábora nútených prác v Novákoch, nariadil strážnemu oddielu vyčleniť jeden barak v prvom objekte, oplotiť ho tak, aby nemali k nemu prístup táboroví muži a ešte pred vianočnými sviatkami do tábora eskortovali prvých tridsať vydrických prostitútok.
V tábore padlých žien
Hoci sa „historický“ proces prevýchovy prostitútok odohral za bránami Vydrice, súvisí s koncom existencie jej hriešnej tváre, a tak si ho predstavme aspoň v jeho dokumentárnej podobe – tak, ako sa zachoval v archívnych zložkách povereníctva vnútra a v osobnom archíve povereníka Okáliho z rokov 1849 – 1951, až do zrušenia nováckeho tábora a zároveň i „zrušenia“ davistu Daniela Okáliho: bol krátko nato zatknutý, obvinený z buržoázneho nacionalizmu, organizovania nelegálnych transportov maďarských Židov do Izraela a iných ťažkých hriechov a skončil na desať rokov vo väzení.
Novácky tábor bol predovšetkým táborom nútenej práce a jeho zaradenci (oficiálny úradný názov väznených mužov a žien) sa pod dozorom podieľali na úderníckom budovaní šťastných komunistických zajtrajškov. Tábor zároveň plnil – v duchu komunistickej ideológie – aj prevýchovnú funkciu.
Pokračovanie nabudúce
