Hrad a podhradie s viditeľným stredovekým mestským opevnením. Dobová rekonštrukcia na kresbe Karla Huga Frecha.
Prvý po mene známy prešporský kat Mikuláš Pal sa smutne preslávil svojvoľnými násilnosťami a nemravným hýrením, čo symbolicky, no výstižne znázorňuje dobová rytina.
Aspoň západnú časť zrekonštruovaného stredovekého mestského opevnenia možno dnes vidieť na Staromestskej ulici. Z impozantnej fortifikácie sa dá vytušiť skutočnosť, že už na začiatku 15. storočia bol Prešporok opevnený dvojitými hradbami s baštami, vežami a murovanými bránami. Nedobytnosť zabezpečovala aj hlboká, vodou napustená priekopa pozdĺž celého obvodu ohradeného mesta.
Výkon funkcií bol čestný a bezplatný
Spomíname to, lebo murované hradby boli v stredoveku základným a navonok hlavným atribútom slobodného kráľovského mesta. Rovnako dôležitým, no menej viditeľným atribútom bola však aj rozvinutá a výkonná samospráva a administratíva. Za najdôležitejších funkcionárov stredovekého Prešporka treba označiť richtára, mešťanostu a dvanástich členov užšej mestskej rady, ktorí sa skrátene nazývali prísažní. Do funkcií sa volili najváženejší mešťania, ich výkon bol čestný a bezplatný.
Popri nich mali významné miesto aj ďalšie úradné osoby, napríklad mestský pisár (či iným slovom notár) a kat. Ako platení zamestnanci v mestských službách mali nielen vplyvné postavenie, ale – dnešnými slovami povedané – aj sociálnu istotu a dobré materiálne zabezpečenie. O uchádzačov na ktorýkoľvek post v mestských službách teda nebola núdza.
Najstaršia zmienka o mestskom katovi
O tom, že mestská rada nemala vždy šťastnú ruku pri výbere služobníka zákona a spravodlivosti, svedčí jeden z prvých trestnoprávnych záznamov v najstaršej knihe zápisníc zo zasadania prešporskej mestskej rady, ktorá je uložená v Archíve mesta Bratislavy a skrátene sa označuje ako radný protokol (Protocollum actionale). Stručný záznam z roku 1404 je pozoruhodný aj preto, lebo v úradnej mestskej knihe ide vlastne o vôbec najstaršiu zmienku spomínajúcu menovite mestského kata. Ten vtedy pôsobil ako žalárnik, strážca väzňov a poriadku, vykonávateľ telesných či hrdelných trestov, čiže nariadení a rozhodnutí mestského súdu v trestnoprávnych záležitostiach.
Kat sa označoval ako Nachrichter (doslova ten, čo nasleduje po sudcovi), čo prezrádza hneď úvodná veta Vonn Hensel des Nachrichter wegen, der sich Nikel Pal hayst von Sieghardtsdorf, čo možno voľne preložiť ako o prípade kata Janíka, ktorý sa volá Miki Pal zo Sieghardtsdorfu – obce v Rakúsku.
Výčiny nehodného služobníka zákona
Nehodnému služobníkovi zákona sa doslova pripisovali tieto výčiny: „Teda, mali sme v našom žalári Nikela (Mikiho) zo Sieghardtsdorfu, vypúšťal von väzňov, nechal svoju poctivú manželku sedieť doma v našom meste, zatiaľ čo sám verejne hýril u pobehlíc, takže bolo očividné a ctnostným ľuďom, ako aj celému mestu na obtiaž, že pácha toľké naničhodnosti.“ Mikulášovi ďalej priťažilo, že „bezdôvodne a protiprávne fackoval a bil uväznených i iných ľudí, čím páchal zlo“. Závažnosť uvedených obvinení znásobovalo aj to, že kat pôsobil v Prešporku pod nepravým menom.
Previnilec verejne prisľúbil, že sa polepší „a nebude škodiť mestu, chudobným ani bohatým, tajne ani verejne, slovami ani činmi“, takže prešporský súd ho prepustil z väzenia. Mestská rada súčasne svojho niekdajšieho zamestnanca a služobníka zákona dôrazne vystríhala, že „ak sa nepolepší alebo spácha podlý čin, bude bez milosti uvrhnutý do nášho žalára a príde o všetko“, čo vlastne znamenalo, že hrdelný trest by ho tentoraz už neminul.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(Autor je historik)
