PEZINOK, MODRA, RAČA. Burčiak, lokše a ohňostroj, ale aj kolotoče, huriavk a tlačenica - to všetko býva súčasťou vinobrania. Oddnes až do nedeľného večera sa oslavuje v Pezinku. Tradíciu si mesto drží už 50 rokov. O týždeň spúšťa oslavu vína a ľudí, ktorí ho dorábajú, aj Modra. Rača má tohtoročnú slávnosť práve za sebou.
Oberačkové oslavy sa v regióne spomínajú stovky rokov dozadu. Pretrvali až do obdobia pred 2. svetovou vojnou, keď sa na istý čas prerušili. V roku 1958 sa opäť rozbehli v Modre ako Malokarpatské vinobranie. O rok nato bolo v Pezinku.
Mestá sa totiž v organizovaní striedali. Pôvodne sa na vino〜braní podieľala aj Rača, ako prvá sa rozhodla sláviť samostatne. Pezinok neskôr rozbehol vlastné vinobranie, keď nepripravoval Malokarpatské.
Spoločné alebo vlastné
„Reakcia mesta Modra bola taká, že začalo organizovať svoje vinobranie, takzvaný Burčiak v keramike," povedal prednosta mestského úradu v Modre Jaroslav Matovič.
„Od tej doby je vždy modranské vinobranie vtedy, keď mesto neorganizuje Malokarpatské vinobranie." Pezinok a Modra si teda roky robia vlastné vinobrania a symbolicky si striedali značku Malokarpatské. „Je ťažké vzdať sa osvedčenej značky vinobranie. V súčasnosti medzi nimi rozdiel nie je," dodáva Matovič.
Slávili aj za komunizmu
Menila sa podoba slávností. Za bývalého režimu z osláv razila aj štátna ideológia. Riaditeľka Pezinského kultúrneho centra Ingrid Noskovičová hovorí, že v alegorickom sprievode sa objavovali transparenty s výzvami k lepším výsledkom, ktoré povedú ku krajším zajtrajškom a odkazy na Sovietsky zväz.
V súčasnosti sprievod tvoria hodnostári miest a obcí regiónu, členovia rôznych organizácií, folklórnych súborov, športovci aj hasiči a, samozrejme, alegorické vozy, z ktorých okolostojacim nalievajú víno, burčiak, rozdávajú lokše a koláče.
„Vinobranie je predovšetkým oslavou práce vinohradníkov a vinárov, podobne ako sú dožinky oslavou na konci žatvy," hovorí Noskovičová. Pripomínať to majú dávne zvyky ako prvý dúšok - slávnostný ceremoniál, ktorým sa otvára vinobranie, či požehnanie úrody.
Turnaje aj ohňostroj
Pezinok, Modra a Rača si vytvorili aj vlastné tradície. Rača ponúka športové turnaje. Každý rok sa tam opakuje tlačenica pri ukážkach lisovania hrozna, po ktorých zadarmo rozdávajú mušt.
Obľúbenou súčasťou pezinského vinobrania bola až donedávna medzinárodná súťaž o najlepšiu fazuľovú polievku - Fyzuľnačka. Tento rok už prebehla ako samostatné veľké podujatie. Pezinok aj Modra chystajú ohňostroj.
Náklady sa vraj vrátia
Oberačkové slávnosti platia mestá. Tvrdia, že výdavky sa im vrátia. Matovič povedal, že Modra na vinobranie tento rok v rozpočte vyčlenila 33 194 eur.
„V minulých rokoch sa väčšinou peniaze vrátili naspäť do rozpočtu výberom za prenájom priestorov, sklz bol nepatrný," povedal.
Pezinok vlani na vinobranie vydal vyše 77-tisíc eur (2 319 778 korún). Príjmy za užívanie verejného priestranstva a príspevky od sponzorov dosiahli viac ako 106-tisíc eur (3 200 245 korún). Povedala to Monika Adameková z pezinského mestského úradu.
Rozpočet tohtoročného vinobrania len odhadujú, mal by vraj byť podobný. „Snažíme sa ho stavať tak, aby bolo podujatie viac-menej samofinancovateľné," povedala. Cieľom má byť rozvoj vinohradníctva a vinárstva, cestovného ruchu v meste a podpora podnikateľov.
Z programu
- Pezinok 18. - 20. septembra
Dnes
Otvorenie vinobrania - prvý
dúšok:
tribúna pred zámkom o 17.00
Otvorenie mestskej viechy: mestská vinotéka o 18.00
Koncerty a diskotéka:
18.15 až 0.30
Sobota
Koncerty:
na námestí aj pred zámkom 13.00 až 0.30
Ohňostroj:
tribúna na námestí o 21.00
Remeselné mestečko pre deti: zámocký park 14.00 až 17.00
Nedeľa
Požehnanie úrody:
tribúna pred zámkom o 10.00
Alegorický sprievod:
tribúna pred zámkom o 11.00
- Modra 25. - 27. septembra
Piatok
Začiatok vinobrania: 17.00
Koncerty: 17.30 až 24.00
Sobota
Koncerty: 11.00 až 24.00
Ohňostroj: 21.30
Diskotéka: 22.00 až 4.00
Nedeľa
Koncerty: 11.00 až 20.00
Vinárka: Dušu vínu dáva človek
Vinárka Ingrid Vajcziková hovorí, že telo vínu dáva jeho pôvod, región, z ktorého je, ale jeho dušu mu vdýchne výrobca.
Čo je to burčiak?
„Burčiak je nápoj, ktorý netreba príliš predstavovať. Každý sa s ním burčiakovej sezóne v lepšej alebo horšej podobe už stretol. Z odborného hľadiska je to produkt, ktorý vzniká čiastočným skvasením cukrov hroznového muštu vínnymi kvasinkami. Obsahuje časť neskvasených cukrov, množstvo kvasiniek a iných balastných látok. Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov zhoduje na jeho pozitívnych účinkoch na organizmus najmä pre vysoký obsah vitamínov, hroznového cukru a minerálnych látok."
Čím sa líši burčiak od vína?
„Víno je produkt z hrozna, ktorý má už relatívne ustálené vlastnosti. Je číre, stabilné, neobsahuje balastné látky a je to ,ušľachtilý nápoj bohov". Burčiak je vlastne medziprodukt, ktorého osud ešte nie je vyhranený. Jeho životná dráha môže byť veľmi krátka, ale pre človeka príjemná a to vtedy, keď sa skonzumuje. Ale môže byť aj dlhšia, ušľachtilejšia, keď sa z neho cez rampáš stane mladé víno."
Burčiak niekedy možno kúpiť už v lete, inokedy až na jeseň. Kedy sa zvyčajne vyrába?
„Podľa nového vinárskeho zákona, ktorý je platný od 1. septembra, sa burčiak môže predávať iba v období od 1. augusta do 31. decembra daného roku a len z hroznového muštu vyrobeného výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území Slovenska."
Ako rozoznať dobrý burčiak?
„Najlepšie je ho ochutnať. Myslím si, že moje heslo - najlepšie víno je to, ktoré vám chutí, platí rovnako aj pre burčiak. Samozrejme, o kvalite burčiaku nám veľa napovie jeho farba a vzhľad. Pokým je farba tmavá so sivastým zákalom alebo, naopak, veľmi svetlá, takému sa radšej vyhnem. Vôňa musí byť svieža, jemne alkoholická, ovocná s jemným kvasničným buketom, výrazne aromatická. Chuť musí byť živá, jemne pálivá, plná, sladkasto-korenistá, harmonická."
Aké sú rozdiely medzi vínami z Pezinka, Modry a Rače? Je každé niečím špecifické?
„Každé víno je veľmi špecifické. Určite naň má vplyv aj lokalita, v ktorej bolo dopestované hrozno, ale na kvalitu vína nevplýva iba to, či bolo hrozno dopestované v Rači, Pezinku, Modre. V prvom rade dušu vínu vdychuje človek, ktorý ho vyrába. Od neho závisí, či to bude víno s veľkou dušou, alebo s malou dušičkou. To telo možno robí oblasť Rača, Pezinok, Modra, ale dušu robí človek."
Dorota Kráková
Keď sa pilo u vinárov v kuchyni a obývačke
V stredoveku sa na území Bratislavy tiahol vinič od Karlovej Vsi cez Horský park po Raču. Asi polovica obyvateľov sa živila vinohradníctvom. Tunajšie víno bolo podľa Vladimíra Tomčíka zo združenia Devínska brána vysoko hodnotené.
„Pravdepodobne sa tu píjavalo len biele víno. Viacerí uvádzajú, že červené víno sem prišlo až s Matejom Korvínom," vysvetľuje Tomčík.
Vyrábal sa tramín, muškát, cyrifandel, gutedel, ale aj druh, nazývaný kozie cecky. Pre zaujímavosť, podľa dobových prameňov sa tu v roku 1805 vyrobilo víno s takým obsahom alkoholu, že horelo.
Za čias Márie Terézie existovali vinárne a viechy. Ich zlatý vek bol do prvej republiky. Viechy boli vlastne domy vinohradníkov, ktorí keď mali prebytok, vyvesili pred domom „viechu", teda vetvičku na znak, že sa tu víno predáva. Farba stuhy označovala, či biele, alebo červené.
„Emo Bohúň spomína, že sa tu pilo pod bránami, v kuchyni, v obývačke aj na peľastiach manželských postelí." Jedlo si sem každý musel doniesť sám, alebo si počkať na „lacných Jožkov", ktorí na olejovej piecke zohrievali párky.
„Je to fenomén, ktorý aj so svojou viechovou demokraciou, keď vedľa seba popíjali profesor s inštalatérom bez rozdielu, zanikol s druhou svetovou vojnou," hovorí Tomčík.
Dorota Kráková
