Pozrite si divadlo obrazov a vertikál

Štefan Roskoványi (1946) pred vyštudovaním VŠVU v Bratislave vystriedal na budúceho umelca tie najneuveriteľnejšie zamestnania. Bol drevorubačom, fotografom, kulisárom, kresličom, modelárom, kvetinárom, pracovníkom patológie, mäsiarskym pomocníkom i chladiarenským technikom. Napokon je vynikajúcim maliarom komorných i monumentálnych figurálnych kompozícií, portrétistom (spoznávate na obraze v pozadí známeho herca?) i kresličom. Rád sa venuje maľbe výjavov z divadelného prostredia, práve takých, aké v Štúdiu L+S môžete vidieť. Takže teraz je pre zmenu dramaturgom, režisérom, scénografom, osvetľovačom a ako poznamenáva kurátor výstavy Bohumír Bachratý i šepkárom a inšpicientom všakovakých obrazových hier. Maľby sú naozaj divadelne farebné, ale harmonické a vyvážené, strhujúce, emocionálne výbušné.

Sochy Milana Lukáča (1962), ktorý taktiež študoval na VŠVU v Bratislave sú komorné a monumentálne zároveň. Spočiatku si ich môžete aj „neuvedomiť“, ale potom doslova otočia vaše hlavy dohora. „Sú to vertikály – výkričníky, stĺpy, prsty a ruky, podopierajúce oblohu i klenbu ľudských túžob. Sú to vztýčené symboly živej vegetácie i živého človeka, sú úsporné architektúry, ktoré prenikajú do priestoru a premáhajú bremeno hmoty silou a vôľou nadýchnutého ducha. Ako krehké a zároveň aj mocné piliere držia spoľahlivo celú stavbu výtvarného diela Milana Lukáča“, k slovám kurátora ťažko čosi dodať. (mi)